Tajomstvo Motešíc – opevnený kaštieľ s tisícročnou históriou

Kaštieľ Horné Motešice 1620

Podrobnosti lokality Kaštieľ Horné Motešice​

Historický skvost v srdci Motešíc

V srdci Motešíc, obce, ktorá sa nemôže pochváliť mnohými historickými pamiatkami vrátane letohrádku, stojí monument, ktorý vyvoláva rešpekt i zvedavosť – opevnený kaštieľ s bohatou a záhadnou minulosťou. Aj keď nám jeho súčasné využitie môže byť skryté, jeho steny hovoria príbeh stáročí.

Od dreveného sídla k armádnej pevnosti

Pohľad na pôsobivý kaštieľ v Motešiciach odhaľuje len malú časť jeho tajomnej histórie. Nachádzajúci sa v Bánovskej kotline, ktorá bola v období formovania sa uhorského štátu na hraničnej línii s Považím, sa kaštieľ nachádzal v strategickom vojenskom prostredí. Táto oblasť bola domovom systému pohraničných hrádkov, kde Motešice zohrávali významnú úlohu.

História kaštieľa sa možno začala už v dávnejšej minulosti, pred prvou písomnou zmienkou o obci z roku 1 208. Staré písomné pramene spomínajú cestu via Motihe, ktorá ukazuje na význam Motešíc v regionálnom meradle. Prví známi majitelia z Motešíc, nobiles de Moythe, sa objavujú v dokumentoch už v roku 1 265, čo naznačuje, že obec bola dobre etablovaná šľachtickou rodinou.

Kaštieľ, ktorý pôvodne slúžil ako drevené sídlo ohraničené vodnou priekopou a padacím mostom, bol postupne prestavovaný a rozširovaný. Vo svojej súčasnej podobe svedčí o bohatom šľachtickom dedičstve a vojenskej minulosti. Prestavby v 18. storočí, ktoré zahŕňali pridanie poschodia a vyvýšenie kaplnky, dodali kaštieľu jeho terajší renesančný a barokový charakter.

V priebehu času bol kaštieľ svedkom mnohých historických zmien – od feudálnych majiteľov, cez štátne vlastníctvo až po vojenskú správu. Kaštieľ sa tak stal symbolom trvácnosti a adaptability. Súčasné generácie možno nemôžu obdivovať jeho interiér kvôli vojenskému využitiu, ale jeho vonkajšia majestátnosť a historický význam zostávajú nepopierateľné.

História obce a kaštieľa je spätá aj s okolitými dedinami a pôvodným chotárom Motešíc, ktorý bol domovom pre mnoho dedín vznikajúcich v rámci dosídľovania územia. Dedina Peťovka, Petrova Lehota a iné boli vyčlenené z pôvodného chotára a ich osudy sú tesne prepojené s kaštieľom a jeho vlastníkmi.

Kaštieľ sa dnes týči ako múdry strážca minulosti, ktorý aj napriek svojmu tichému využitiu armádou, stále pripomína bohaté dedičstvo a príbehy, ktoré formovali Motešice a ich obyvateľov.

Rodová história Motešickovcov: Základ renesančnej pevnosti

Motešice, dnes známe pre svoj imponujúci kaštieľ, sú úzko spojené s dynastickou históriou rodiny Motešických, ktorá je doložená od 13. storočia. Tento starobylý rod, ktorý svoje meno písal v slovenskej forme ako Motešický alebo v maďarskej podobe Majthényi, má svoj pôvod v slávnom slovanskom veľmožskom rode Diviackovcov. Rodový erb Motešickovcov, zobrazujúci modrý štít so zelenou pažiťou, stromom a medveďom, spolu so strieborným polmesiacom a zlatou hviezdou, poukazuje na ich pôvod a šľachtický status.

Motešickovci, ktorí sa radili medzi trenčiansku stoličnú šľachtu, nadobudli majetky nielen v Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolici, ale časom aj v ďalších uhorských stoliciach. Ich význam vzrástol, keď Gregor Motešický získal v roku 1 434 od kráľa Žigmunda Luxemburského dedinu Podhradie za vojenské zásluhy, čím rozšíril rodové dŕžavy a prestíž.

V 15. storočí sa rod zapojil do husitského revolučného hnutia, čo je dokumentované osobou Jakuba z Motešíc. Benedikt z Motešíc, zase, slúžil v roku 1423 Žigmundovi Luxemburskému a bol významným vojenským veliteľom. Rod zveľaďoval svoje majetky nielen prostredníctvom boja a vojenskej služby, ale aj rodinnými zväzkami a transakciami, a tak si upevňoval svoje postavenie v regióne.

Rodina Motešických si v priebehu storočí udržala vplyv a vlastníctvo majetkov v rôznych častiach Uhorska. Významným momentom bolo, keď Pavol Motešický v 17. storočí vyženil polovicu košeckého panstva, čo mu umožnilo spravovať rozsiahle územia z rodinného sídla v Ladcoch. Až do 19. storočia Motešickovci vlastnili majetky v rôznych regiónoch, vrátane Trenčianskeho Jastrabia a Bošianskej Neporadze.

Svoj pôvod majú v starom slovanskom veľmožskom rode Diviackovcov

Na príbuznosť Motešickovcov s Diviackovcami poukazuje ich rodový erb

V druhej polovici 19. storočia však rodina Motešických začala prechádzať významnými zmenami vo vlastníctve svojich majetkov. V roku 1 881 už boli ich pozemky v Motešiciach založené grófovi Júliusovi Zamojskému, a neskôr sa majetky dostali do rúk grófa Olivera Seldern-Grosvina. Jeho syn, Peter Seldern-Gosvin, poskytol v roku 1 923 časť pozemkov vojenskej správe na zriadenie žrebčína a nakoniec predal časť majetku veľkostatkárovi dr. Rudolfovi Siebenscheinovi, čím sa definitívne uzavrela kapitola rodovej vlády Motešických nad týmto územím.

Kaštieľ, hoci jeho súčasná podoba nesie stopy rôznych historických období, ostáva neoddeliteľne spätý s rodinou Motešických. Jeho steny odrážajú ich vzostupy a pády, vojenské úspechy, ako aj rodinné spojenia, ktoré formovali osudy tohto významného šľachtického rodu.

 

Panstvo Pravenec a jeho panovníci boli historicky spojení s rodmi Motešických a Diviackovcov. Rod Motešických, ktorý mal významnú úlohu v histórii Pravenca, mal svoj pôvod v Motešiciach a bol známy aj pod názvom Majténi alebo Motešický (Majtenyi alias Motesiczky). Tento rod bol tiež spojený s Diviackovcami, starobylým rodem s majetkami v povodí Nitrice a hornej Nitry už od začiatku 13. storočia. Jedna z vetiev rodu Diviackovcov sa usadila v Motešiciach od začiatku 14. storočia, čím sa Motešice stali jedným z ich najstarších rodových majetkov.

Rod Motešických mal tiež spojenia s Bošanmi, kde pravdepodobne patrili k rodine Bošáni. Okrem toho, rod Motešických bol spojený s hradom Sivý Kameň (maď. Kesselőkő), odkiaľ používali predikát “Motešický z Kesselőkő” až do začiatku 20. storočia. Tieto historické a rodové väzby poskytujú ucelený obraz o vzťahoch a majetkoch, ktoré formovali sociálnu a politickú štruktúru v regióne Pravenca, Motešíc a Bošian cez storočia

Kaštieľ v priebehu storočí

Kaštieľ a jeho majetky zažili viaceré zmeny vlastníctva, až napokon prešli pod štát a neskôr pod vojenskú správu. V polovici 20. storočia prešiel renováciou a krátky čas slúžil aj ako domov dôchodcov, no od roku 1 961 je pevnou súčasťou armádneho zázemia.

Zabudnutý park a plány na jeho obnovu

Súčasťou kaštieľa bol kedysi rozsiahly park so vzácnymi drevinami a rybníkom, ktorý dnes, bohužiaľ, chátra. Starosta obce však má plány park revitalizovať a otvoriť ho verejnosti, čím by sa mohol stať novým lákadlom pre turistov a miestnych obyvateľov.

Podporte našu tvorbu obsahu a tipov pre turistov a rodičov s deťmi , aby sme pre vás mohli aj naďalej pripravovať kvalitný obsah a technicky rozvíjať stránku 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *