Motešice, dnes známe pre svoj imponujúci kaštieľ, sú úzko spojené s dynastickou históriou rodiny Motešických, ktorá je doložená od 13. storočia. Tento starobylý rod, ktorý svoje meno písal v slovenskej forme ako Motešický alebo v maďarskej podobe Majthényi, má svoj pôvod v slávnom slovanskom veľmožskom rode Diviackovcov. Rodový erb Motešickovcov, zobrazujúci modrý štít so zelenou pažiťou, stromom a medveďom, spolu so strieborným polmesiacom a zlatou hviezdou, poukazuje na ich pôvod a šľachtický status.
Motešickovci, ktorí sa radili medzi trenčiansku stoličnú šľachtu, nadobudli majetky nielen v Nitrianskej, Tekovskej a Trenčianskej stolici, ale časom aj v ďalších uhorských stoliciach. Ich význam vzrástol, keď Gregor Motešický získal v roku 1 434 od kráľa Žigmunda Luxemburského dedinu Podhradie za vojenské zásluhy, čím rozšíril rodové dŕžavy a prestíž.
V 15. storočí sa rod zapojil do husitského revolučného hnutia, čo je dokumentované osobou Jakuba z Motešíc. Benedikt z Motešíc, zase, slúžil v roku 1423 Žigmundovi Luxemburskému a bol významným vojenským veliteľom. Rod zveľaďoval svoje majetky nielen prostredníctvom boja a vojenskej služby, ale aj rodinnými zväzkami a transakciami, a tak si upevňoval svoje postavenie v regióne.
Rodina Motešických si v priebehu storočí udržala vplyv a vlastníctvo majetkov v rôznych častiach Uhorska. Významným momentom bolo, keď Pavol Motešický v 17. storočí vyženil polovicu košeckého panstva, čo mu umožnilo spravovať rozsiahle územia z rodinného sídla v Ladcoch. Až do 19. storočia Motešickovci vlastnili majetky v rôznych regiónoch, vrátane Trenčianskeho Jastrabia a Bošianskej Neporadze.
Svoj pôvod majú v starom slovanskom veľmožskom rode Diviackovcov
Na príbuznosť Motešickovcov s Diviackovcami poukazuje ich rodový erb
V druhej polovici 19. storočia však rodina Motešických začala prechádzať významnými zmenami vo vlastníctve svojich majetkov. V roku 1 881 už boli ich pozemky v Motešiciach založené grófovi Júliusovi Zamojskému, a neskôr sa majetky dostali do rúk grófa Olivera Seldern-Grosvina. Jeho syn, Peter Seldern-Gosvin, poskytol v roku 1 923 časť pozemkov vojenskej správe na zriadenie žrebčína a nakoniec predal časť majetku veľkostatkárovi dr. Rudolfovi Siebenscheinovi, čím sa definitívne uzavrela kapitola rodovej vlády Motešických nad týmto územím.
Kaštieľ, hoci jeho súčasná podoba nesie stopy rôznych historických období, ostáva neoddeliteľne spätý s rodinou Motešických. Jeho steny odrážajú ich vzostupy a pády, vojenské úspechy, ako aj rodinné spojenia, ktoré formovali osudy tohto významného šľachtického rodu.
Panstvo Pravenec a jeho panovníci boli historicky spojení s rodmi Motešických a Diviackovcov. Rod Motešických, ktorý mal významnú úlohu v histórii Pravenca, mal svoj pôvod v Motešiciach a bol známy aj pod názvom Majténi alebo Motešický (Majtenyi alias Motesiczky). Tento rod bol tiež spojený s Diviackovcami, starobylým rodem s majetkami v povodí Nitrice a hornej Nitry už od začiatku 13. storočia. Jedna z vetiev rodu Diviackovcov sa usadila v Motešiciach od začiatku 14. storočia, čím sa Motešice stali jedným z ich najstarších rodových majetkov.
Rod Motešických mal tiež spojenia s Bošanmi, kde pravdepodobne patrili k rodine Bošáni. Okrem toho, rod Motešických bol spojený s hradom Sivý Kameň (maď. Kesselőkő), odkiaľ používali predikát „Motešický z Kesselőkő“ až do začiatku 20. storočia. Tieto historické a rodové väzby poskytujú ucelený obraz o vzťahoch a majetkoch, ktoré formovali sociálnu a politickú štruktúru v regióne Pravenca, Motešíc a Bošian cez storočia
2 thoughts on “Tajomstvo Motešíc – opevnený kaštieľ s tisícročnou históriou”