Academia Istropolitana

Academia Istropolitana v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska. Jej zakladateľom bol kráľ Matej Huňady (Korvín), ktorého zrejme inšpiroval jeho vychovávateľ Ján Vitéz zo Sredny. Práve jeho neskôr poveril aj riadením univerzity. Spoločne chceli vytvoriť rešpektovanú a vyhľadávanú inštitúciu najmä pre nadaných mládencov z Uhorska.

Dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska sa teda začali písať v roku 1 465. O dva roky neskôr (1467) zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín ich využil ako univerzitné budovy. O ďalšie dva roky začala univerzita svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra. Dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Ján Vitéz ako kancelár univerzity ju spolu s bratislavským prepoštom Jurajom von Schönbergom viedol do roku 1 472.

Juraj von Schönberg získal súhlas, aby mohli profesori používať knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly. Učitelia, ktorí na akadémii vyučovali pochádzali z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Na univerzite pôsobilo hneď niekoľko známych svetových osobností. Boli to napríklad: nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg Regiomontanus (1 467 – 1471), nemci Mikuláš Schricker a Erazmus z Rezna, poliaci Martin z Olkusza a magister Peter. Z územia dnešného Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Prednášal tu tiež vzdelaný kanonik Ján Han z Weytry.

Jána Vitéza v roku 1 472 uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy (1471 – 1472) zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia následne univerzitu opustili. Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488 – 1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval. 

Spoznať dejiny Univerzity Istropolitany je náročné aj pre samotných historikov. Viacerí sa zhodujú, že o nej máme len veľmi málo informácií. Z toho, čo sa zachovalo, vypracovala vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV Miriam Hlavačková v roku 2008 rozsiahlu a zaujímavú monografiu. Jej práca je hlavným zdrojom pri spoznávaní tých, ktorí stáli za vznikom aj zánikom školy, známej pod názvom Academia Istropolitana.

Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave, vyhlásených pred rokom 2002.