Juraj Jánošík
Čo sa v článku dozviete
Kto bol Juraj Jánošík a kde sa narodil
Varínska farská matrika, v ktorej je dátum krstu Juraja Jánošíka, zdroj wikipedia.
Terchová, osada U Jánošíkov, kde sa narodil Juraj Jánošík.
Predpokladá sa, že okolo roku 1706 sa Jánošík pridal k oddielom, ktoré podporovali Františka II. Rákociho. V pešom pluku kuruckého vojska strávil niekoľko rokov, no po porážke kuruckého vojska v bitke pri Trenčíne v roku 1708 sa vrátil do Terchovej.
Doma však nepobudol dlho. Zrejme z donútenia vstúpil do cisárskej armády a bol v posádke na hrade v Bytči, kde bol v tom čase uväznený zbojník Tomáš Uhorčík. Traduje sa, že mu pomohol pri úteku, avšak tieto tvrdenia nie sú historikmi podložené. V roku 1710 bol Juraj Jánošík z cisárskeho vojska vykúpený rodičmi a prepustený.
Ako vyzeral Juraj Jánošík
Podoba Juraja Jánošíka je zahalená tajomstvom, pretože v 17 a 18. storočí neexistovali fotografie a maliari sa zvyčajne nezameriavali na portréty obyčajných poddaných. Všetky súčasné zobrazenia Jánošíka sú preto len umeleckými predstavami vychádzajúcimi z dobových popisov a legiend. Je pravdepodobné, že ako 25-ročný muž v tom čase bol Jánošík vysoký, štíhly a fyzicky zdatný, čo bolo nevyhnutné pre jeho zbojnícky život v drsných horských podmienkach. Jeho vzhľad sa menil v závislosti od životného obdobia. Keď slúžil ako vojak v kuruckej alebo cisárskej armáde, nosil uniformu typickú pre vojakov tej doby, ktorá zahŕňala kabát, klobúk a vojenské čižmy. Na druhej strane, keď sa stal zbojníkom, Jánošík pravdepodobne nosil jednoduchšie oblečenie – ľanovú košeľu, nohavice a pastiersky klobúk, vhodné pre život v horách a únik pred prenasledovateľmi.
Umelci ho často zobrazujú s typickými vrkočmi, čo možno odráža ľudové tradície a zvyky tej doby, keď si muži nechávali dlhšie vlasy a splietali ich do vrkočov, aby im neprekážali pri práci alebo v boji. Tento detail dodáva Jánošíkovi ikonický vzhľad, ktorý si mnoho ľudí spája s predstavou slovenského zbojníka. Vrkoče sú teda ďalším prvkom, ktorý prispieva k jeho legendárnemu statusu a podčiarkuje jeho charakter ako odvážneho a slobodného muža žijúceho v súlade s prírodou.
Jánošík ako kurucký vojak
Juraj Jánošík prežil svoje detstvo na malebných terchovských lazoch, v čase medzi dvoma významnými protihabsburskými povstaniami – povstaním Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. V roku 1698, keď mal Jánošík len desať rokov, cisár Leopold I. nariadil zbúrať Strečniansky hrad ako trest pre kurucov, ktorí ho obsadili. Hrad aj s okolím sa po krátkom období neistoty dostal do vlastníctva grófa Jána Jakuba Löwenburga, šľachtica zo Sliezska a typického predstaviteľa viedenského absolutizmu. Jeho sídlom bol kaštieľ v neďalekej Tepličke.
Löwenburgovo panstvo zahŕňalo aj obec Terchová a jej obyvateľov, ktorí sa museli riadiť novými, prísnejšími pravidlami. Mnohí z nich však neboli spokojní a snažili sa vyhnúť poddanským povinnostiam. V roku 1703 František II. Rákoci vydal manifest „Recrudescunt inclytae gentis Hungariae vulnera“, ktorým oslobodil poddaných bojujúcich pod jeho velením od týchto povinností. V tom čase mal mladý Juraj Jánošík len pätnásť rokov, no už čoskoro sa jeho život začal uberať smerom k povstaniu.
Löwenburg, ktorého manželkou bola sestra Imricha Tököliho, sa snažil vyhnúť konfliktom s kurucmi, ktorí stále spomínali na Tököliho činy. To vytvorilo atmosféru nádeje pre poddaných na strečnianskom panstve, ktorí túžili po lepších podmienkach. Mnohí sa pridali k Rákociho kuruckým vojskám, hľadajúc v nich nielen slobodu, ale aj nový a bohatší život. Historici predpokladajú, že práve v tomto období, vo veku 18 až 19 rokov, sa k nim pripojil aj Juraj Jánošík, pravdepodobne zlákany vidinou slobody, cestovania a oslobodenia od poddanských povinností.
Verbovanie do kuruckých radov prebiehalo aj na výzvu plukovníka Viliama Winklera, veliteľa pešieho pluku povstalcov. V zozname vojakov, ktorý bol zostavený 2. decembra 1707, je zaznamenaný aj Juraj Jánošík. Existuje domnienka, že sa zúčastnil významnej bitky pri Trenčíne 3. augusta 1708, kde kurucké vojská pod vedením Rákociho utrpeli porážku od cisárskeho generála Heistera.
Juraj Jánošík, hoci bol ešte mladý, už v tomto období prežíval udalosti, ktoré formovali jeho neskorší osud ako legendárneho zbojníka a symbolu odporu voči útlaku.
Jánošík ako cisársky vojak
Zo súdnych protokolov z procesu proti Jurajovi Jánošíkovi vyplýva, že Jánošík opustil kurucké vojsko ešte pred uzavretím Satmárskeho mieru. Pravdepodobne sa tak stalo po porážke kurucov pri Trenčíne, keď sa vojská stiahli na východ. Po návrate do rodnej Terchovej však nezostal dlho. Existujú náznaky, že na naliehanie grófa Löwenburga, alebo možno aj proti svojej vôli, vstúpil do cisárskej armády.
Informácie o Jánošíkovom pôsobení v kuruckej armáde sú v súdnych protokoloch len okrajové. Je však známe, že bol pridelený k záložnému oddielu na Bytčianskom zámku, kde vykonával funkciu strážnika. Okrem iných úloh slúžil aj vo väzenskej službe, kde dozeral na rebelantov a zbehov, ktorí si tam odpykávali tresty. Medzi väzňami bol aj Tomáš Uhorčík, zbojnícky kapitán pochádzajúci z Predmieru na horných Kysuciach. Práve počas tejto služby sa medzi Jánošíkom a Uhorčíkom vytvorilo priateľstvo. Podľa súdnych protokolov Jánošík často pomáhal Uhorčíkovi drobnými láskavosťami a možno mu dokonca sprostredkoval spojenie s jeho zbojníckou družinou.
Jánošík však v cisárskom vojsku neslúžil dlho. Jeho rodičia sa rozhodli vykúpiť ho zo služby, čím sa skončila jeho kariéra cisárskeho vojaka a začal sa písať ďalší dôležitý úsek jeho života, ktorý ho nakoniec viedol k tomu, aby sa stal legendárnym zbojníkom, akého poznáme dnes.
Jánošík ako zbojník
V roku 1711 ho doma v Terchovej vyhľadal Uhorčík. Vyzval ho, aby sa pridal k zbojníckej družine. Spolu prepadávali boháčov, až kým sa Uhorčík neusadil a Jurajovi Jánošíkovi nepredal velenie zbojníckej skupiny. Podľa legiend sa však vodcom zbojníckej družiny mohol stať len ten najsilnejší a vyberali si ho zo svojich radov zbojníci. Zaujímavá je aj zbojnícka prísaha, ktorú musel vodca zložiť, a ktorá sa v originálnom znení zachovala zo súdnych záznamov:
„Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“
Behom rokov 1711 a 1712 zbojnícka skupina pod velením Juraja Jánošíka prepadla napríklad židovských kupcov vo Vsetíne, ale aj množstvo šľachticov, duchovných, či dokonca vdovu po cisárskom dôstojníkovi. Ich pôsobisko bolo najmä v Trenčianskej, Nitrianskej, Oravskej, Liptovskej a Turčianskej župe, ale tiež v Sliezsku a poľskom Podhalí. Ako takáto zbojnícka skupina fungovala? Zbíjali od jari do jesene, pričom na zimu odchádzali pracovať ako čeľadníci alebo sa ukrývali. Na sv. Vojtecha, 23. apríla, sa opäť stretávali na určenom mieste. V zime sa vraj Jánošík ukrýval v Terchovej alebo v Kokave u Uhorčíka.
Jánošikova družina
- Jakub Chlastiak z Oščadnice
- Huncaga, prezývaný Hunčiak, známy pod menom Juro Turiak zo Staškova
- Plavčík z Dunajova
- Kováčik alias Moravčík z Moravy
- Vavrek z Poľska
- Ondráš Kundis z Dlhého Poľa
- Ondráš alebo Ondrej, parobok z Dlhej na Kysuciach (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)
- Satora zo Soli v Poľsku (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)
- Bartek, ovčiar z Predmiera (v čase súdu už nežil, bol popravený v Tešíne)
- Pavol Gašparec, prezývaný Mlynarčík, Zradovskí (z Radoviesky?, dnešná Radôstka) (v čase súdneho procesu už nežil, bol popravený v Tešíne)
- Ondráš Kundis z Dlhého Poľa
- Orešiak z Poľska
- Adam Šušolka z Turzovky
- Pivovarčík z Jablonky
- Zupica z Ostravice na Morave
- Kovalčík z Čeladnej na Morave
- Holúbek z Mentelovíc (?) na Morave
- Valičiak z Moravy
- istý Tálik
- jeden Dlhej na Kysuciach (Jánošík si nespomenul na meno)
Nebol to stály kompaktný celok. Mnohí, ako vypovedal na súde Jánošík, prišli o život v bojoch alebo boli popravení, iní sa stratili vo víre dejín.
Jánošíkovi pomocníci
- Juraj a Jakub Šutkovci (Šurtkovci) z Krásna boli prechovávači a zásobovači (zásobovali zbojníkov potravinami, „strovou“, strelivom a pušným prachom zo Zákopčia a niekedy aj skrývali).
- „Z majera Jano (na ten čas Majer)“, dávali mu „prédu“ (korisť) a platili mu peniazmi.
- V Kokave ho v zime 1712 tri týždne skrýval Ondrej Kovalčík, s ktorým sa zjednal do služby za paholka.
- Na Veľkú noc 1712 u krčmára Hvezáka v Krásne „dva pachtele“ (stará miera – sudy) piva vypili. Hvezdák vedel, že sú zbojníci.
- Terchovská krčmárka, ktorej darovali strieborný pohár, dávala im tabak, nalievala pivo a pálenku a inak pomáhala.
- Skrýval ho Rusniak v Radôstke, jeho brat Ján alebo mlynár v Terchovej.
- Útočisko našiel u Tomáša Uhorčíka v Klenovci.
- Bača Sýkora a jeho syn Adam nosili jeho družine do hôr syr a žinčicu.
- V Klenovci Ondrík (Dubrík) ho vzal za paholka, hoci vedel, že je zbojník.
- Zabávali sa u krčmára v Dunajove i v Terchovej.
- V Terchovej ukrýval Jánošíka rechtor a hostinský Rafaj mu nosieval jedlo.
Dolapenie a smrť
Jánošík bol dolapený už v roku 1712, no vďaka intervencii podžupana Lányiho, ktorý podporoval kurucov, sa dostal na slobodu. V roku 1713 však už toľko šťastia nemal. Chytili ho spolu s Uhorčíkom, zrejme v Uhorčíkovom dome. Legenda o tom, že sa pošmykol na rozsypanom hrachu, je teda len rozprávkou. 16. a 17. marca so zbojníkmi prebiehal súd, ktorému predsedal liptovský podžupan Ladislav Okolicsányi. Jánošík nebol obvinený len zo zbojníctva, ale napríklad aj z vraždy farára, ktorú však odmietal. Po podrobení útrpnému právu bol odsúdený na trest smrti zavesením na hák za ľavý bok.
Historici predpokladajú, že rozsudok bol vykonaný na mestskom popravisku Šibeničky zrejme v deň súdu alebo v najbližších dňoch. Miesto odpočinku Juraja Jánošíka nie je známe. No pravdepodobne bol pochovaný pri múroch cintorína v Liptovskom Mikuláši alebo na kuruckom cintoríne v Čemiciach.
Faksimile dokumentu z uväznenia Jánošíka
a Uhorčíka v hrachovskom kaštieli, zdroj wikipedia.
Kde je Juraj Jánošík pochovaný
Slovenská zbojnícka legenda, Juraj Jánošík, stále nemá oficiálne označený hrob, čo vyvoláva mnoho otázok a špekulácií. Hoci o jeho živote a skutkoch boli napísané stovky básní a piesní a natočených niekoľko filmov, miesto jeho posledného odpočinku ostáva dodnes neznáme.
Juraj Jánošík zomrel pred viac ako 300 rokmi. Po dvojdňovom krutom mučení bol v roku 1713 popravený v Liptovskom Mikuláši. Poprava zavesením na hák bola mimoriadne bolestivá a odstrašujúca, čo bolo jej cieľom – odradiť ostatných od zbojníctva. Jánošík bol popravený na mieste známom ako Šibeničky, kde jeho telo viselo tri dni.
Existuje niekoľko teórií o tom, kde skončili jeho telesné pozostatky. Ružena Antolová z Liptovského múzea Janka Kráľa, uznávaná odborníčka na Jánošíka, je presvedčená, že jeho telo bolo pochované blízko miesta popravy. „Jánošík bol trestanec, a preto mu nevystrojili žiadny pohreb. Bolo to drastické a jeho poprava mala odstrašiť ľudí od zbojníctva,“ vysvetľuje Antolová. Podľa nej bolo Jánošíkovo telo jednoducho zahrabané v okolí Šibeničiek, medzi Vrbicou a Okoličným, bez akejkoľvek formy pohrebu.
Miesto popravy, kde by mohlo byť aj Jánošíkovo telo, sa dnes nachádza v zastavanej oblasti s novostavbami a panelákmi. Niektorí historici však špekulujú, že jeho telo by mohlo byť pochované na Kuruckom cintoríne pod diaľnicou medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom. Napriek tomu, Antolová a jej kolegovia sú presvedčení, že Jánošíkove ostatky ležia práve pod Šibeničkami. Už viac ako dvadsať rokov sa snažia získať finančné prostriedky na postavenie pamätníka na tomto mieste, avšak zatiaľ bez úspechu. V budúcnosti plánujú požiadať o pomoc samosprávu Liptovského Mikuláša.
Niektoré legendy hovoria aj o symbolickom hrobe v Zázrivej, na Jánošíkovom dvore, ktorý sa nachádza len dva kilometre od miesta jeho narodenia. Hoci sa predpokladá, že Jánošíkovi rodičia by mohli prísť pre jeho telo a pochovať ho tam, historici túto teóriu považujú za veľmi nepravdepodobnú, pretože Jánošíkova rodina bola chudobná.
Pravdepodobné miesta Jánošíkovho hrobu:
Medzi Vrbicou a Okoličným – Šibeničky
Najpravdepodobnejšie miesto, kde bolo Jánošíkovo telo pochované. Historici odhadujú pravdepodobnosť na 96 %.
Kurucký cintorín pod diaľnicou medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom
Niektorí veria, že Jánošíkove pozostatky by mohli byť pochované tu, ale odborníci odhadujú pravdepodobnosť len na 3 %.
Symbolický hrob na Jánošíkovom dvore v Zázrivej
Legenda hovorí, že jeho rodičia mohli Jánošíka pochovať na mieste blízko jeho narodenia. Historici túto teóriu považujú za nepravdepodobnú, s odhadovanou pravdepodobnosťou 1 %.
Juraj Jánošík, narodený 25. januára 1688, zomrel 17. marca 1713 vo veku 25 rokov. Jeho život a legendy o ňom stále fascinuje mnohých ľudí, aj keď miesto jeho posledného odpočinku zostáva neznáme.
Čo hovoria o Jánošíkovi legendy?
Podľa niektorých bol Juraj Jánošík národným hrdinom, ktorý okrádal bohatých a nakradnuté bohatstvo odovzdával chudákom. Iný ho považujú za obyčajného zbojníka. Ľudové legendy však hovoria o tom, že to bol človek, ktorý sa postavil na odpor vrchnosti a chránil práva chudobných. Pomáhať mu v tom mala čarovná valaška a opasok, vďaka ktorým mal veľkú silu a až nadprirodzené schopnosti. Mnohí ho považovali za hrdinu, ktorý bojoval proti maďarskému a feudálnemu útlaku. Bohužiaľ, o týchto legendách v historických prameňoch nie je žiadna zmienka. Či ich teda budete považovať za pravdivé alebo nie, je len na vašom uvážení.
V každom prípade je Juraj Jánošík obľúbeným hrdinom, ktorého spopularizovali aj filmy, divadelné hry, či literatúra. Venovaný mu bol dokonca aj prvý slovenský dlhometrážny film Jánošík z roku 1921. Veľmi obľúbený bol aj film z roku 1935, kde hlavnú úlohu si zahral herec Paľo Bielik.
Ak vás tento národný hrdina zaujíma a chcete o ňom vedieť viac, určite navštívte Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, kde je mu venovaná expozícia. Určite nevynechajte ani Múzeum Juraja Jánošíka v obci Terchová. Zaujať vás môže aj medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni, prípadne ďalšie kultúrne a športové akcie, inšpirované týmto národným hrdinom, napríklad Jánošík – Slovak Extreme Triathlon 2023. Alebo sa jednoducho vydajte do obce Terchová, na terchovské kopanice a kochajte sa krásnou prírodou, do ktorej kedysi patril aj Juraj Jánošík.
Téme sa venuje aj Slovenský rozhlas a televízia
Juraj Jánošík v umení a literatúre
Juraj Jánošík sa stal legendárnou postavou, okolo ktorej vzniklo množstvo literárnych diel, či už lyrických alebo prozaických. Jeho život, plný zbojníckych dobrodružstiev a boja proti nespravodlivosti, inšpiroval mnohých autorov a stal sa neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúrnej identity. Príbehy o jeho činoch sú základom pre mnoho kníh, divadelných hier a filmov, čím jeho odkaz pretrváva až dodnes.
1785: anon.: „Znamenitá kázeň gednoho Kazatele za dnu hlavnjho zbognjka Jánošjka.“ Staré noviny liternjho uměnj, máj 1785.
1809: Bohuslav Tablic „Jánossjk Liptowský Laupežnjk.“ Slowensstj Werssowcy. Collecta revirescunt. Swazek druhý.
1814: Pavol Jozef Šafárik „Slawenj Slowanských pacholků,“ a „Poslednj noc.“ Tatranská Můza s ljrau Slowanskau.
1829: zeman Ján Čaplovič „Räuber.“ Gemälde von Ungern.
1832: zeman Gašpar Fejérpataky-Belopotocký „O zbogstwj Gura Jánossjka, gináče Jánossjaka řečeného, rodilého z Ťarchoweg zbognjků a laupežnjků hlawnjka (hadnáďa).“ Nowý y Starý Wlastenský Kalendář na rok Páně 1832.
1845: zeman Štefan Marko Daxner „Poklad Jánošíkou.“ Orol Tatránski.
1846: Ján Botto „Pjeseň Jánošíkova.“ Holubica, Zábavník Levočskích Slovákou.
1846: Samo Chalupka „Jánošíkova náumka.“ Orol Tatránski.
1862: Ján Botto „Smrť Jánošíka. Romanca.“ Lipa. – Neskôr proti Bottovej vôli premenované na „Smrť Jánošíkova.“
1867: zeman Jonáš Záborský Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým. Príloha k časopisu Sokol.
1868: Samo Chalupka „Likavský väzeň.“ Spevy Sama Chalupku.
1871: Gustáv Lojko Tisovský „Jánošíkov stôl,“ a „Jánošíkova podkova.“ Vybrané básne a rozprávky.
1875: Ján Čajak „Jánošíkova náhrada. Prostonárodné podanie.“ Básne.
1875: „Jánosík és társai.“ Nyitramegyei Szemle.
1880: Miško Skačanský Jánošík, smutnohra v piatich jednaniach.
1884: August Wrześniowski „Hystorya o Janosiku.“ Pamięci Towarzystwa Tatrzańskiego.
1884: Alois Jirásek „O Jánošíkovi.“ Staré pověsti české.
1889: Pavel Beblavý „Jánošík, povesť o hrdinovi a dobrodincovi ľudu zo XVII. storočia.“ Slovenské pohľady. – Seriál neskôr vydaný ako román.
1893: Dobrý Slovák Jánošík, Junák svobody; Povesť zašlých časov. – Vydané v USA.
1894: zeman Jonáš Záborský „Smrť Jánošíkova, Pospolitá povesť.“ Slovenské pohľady. – Posmrtné vydanie.
1894: Gustáv Maršall-Petrovský Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť. Román. – Vydané v USA; neskôr aj v rámci súborného diela GMP z r. 1966 (Obzor Petrovec – Tatran Bratislava).
1900: K. S. Čebratský Janošík: Prvá rozprávka o Janošíkovi a ešte iné rozprávky.
1900: George J. Krajsa Janosik. – Vydané v USA.
1905: Kazimierz Przerwa-Tetmajer „Legenda o Janosikowej śmierci.“ Poezje.
1907: Karel V. Prokop Jánošík: drama o pěti dějstvích.
1907: Karol Dubravý Jánošík: Život a smrť vodcu zbojníkov horňouhorských.
1910: Jiří Mahen Jánošík.
1920: Františka Svobodová-Goldmanová Jánošík – historické dráma v 5 dejstvách.
1929: Adam Žiar Janošíkova láska, slovenská povesť v 5 obrazoch.
1930: Arnošt Caha Jánošík, kapitán dobrých horních chlapců (dějepisná povídka z počátku XVIII. století).
1932: Ferko Urbánek Jánošíkov poklad, Zdramatizovaná báj slovenského ľudu vo 4. dejstvách.
1933: Ján Hrušovský „Jánošík.“ Slovenská politika. – Seriál neskôr vydaný ako román.
1937: Stanisław Ryszard Dobrowolski Janosik z Tarchowej.
1941: Ján Poničan Jánošík: hrdinská hra v 4 dejstvách a 10 obrazoch.
1943: Mária Rázusová-Martáková Jánošík: veršovaná dráma v piatich dejstvách.
1947: Stanisław Nedza-Kubiniec Janosik: poemat o zbójniku, który chciał porównać świat.
1955: Mária Rázusová-Martáková Rozprávky o Jánošíkovi.
1955: Anton Lysonek Jánošíkova odplata: hra v troch dejstvách so spevmi a tancami.
1958: Jalu Kurek Janosik…
1958: Miloš Malý Jánošík a jeho horní chlapci.
1964: Käthe Altwallstädt „Janosik und die Studenten.“ Die blaue Rose: Märchen aus Polen.
1964: Vlastimil Milota Ja musím byť zbojník. – Historický román o Jánošíkovi.
1970: Stanislav Štepka Jááánošííík. – Rekordný počet 501 repríz slovenskej hry (pred obnovenou premiérou 2000).
1972: Tadeusz Kwiatkowski Janosik. – Kreslené rozprávanie/comics.
1972: Štefan Gráf Jur Jánošiak. – Paralelné slovenské vydanie v Srbsku a na Slovensku.
1973: Ján Poničan Jánošíkovci: sociálna balada.
1974: Karel Steigerwald Juro Jánošík: hra ve 2 dějstvích a 6 obrazech.
1976: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska Zbójnicki dar. Polskie i słowackie opowiadania tatrzańskie.
1977: Paweł Łysek Jano i jego zbójniccy kamraci. – Vydané v Anglicku.
1978: Milan Ferko Jánošík. – Trojzväzkový román.
1979: Viera Gašparíková a Teresa Komorowska Povesti o zbojníkoch zo slovenských a poľských Tatier.
1979: Ľubomír Feldek Jánošík podľa Vivaldiho.
1980: Margita Figuli Balada o Jurovi Jánošíkovi.
1980: Anton Habovštiak Jánošíkova studnička.
1981: Václav Cibula, text, a Zdenek Mlčoch, ilustrácie, Jánošík.
1980: Ladislav Ťažký Jánošíkova slza.
1984: Andrzej Kijowski O dobrym naczelniku i nezłomnym rycerzu.
1985: John H. Hausner „Jánošík, We Remember!“ And Other Poems. – Vydané v USA.
1985: Jan Dvořák, Krystyna Milobodska a Jozef Mokoš Jánošík: Tri bábkové etudy.
1986: Božena Plocháňová Jánošíček.
1993: Mojmír Groll Jánošík podľa Uhorčíka.
1993: Василь Iванович Сави Яносик, польська народна казка. – Vydané po poľsky pod ukrajinským titulom na Ukrajine; obrázková knižka.
1994: Anton Marec Jánošík, Jánošík… (33 povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi).
2004: Zuzana Krížková a Magdaléna Horváthová – Juraj Jánošík. Rozprávanie o zbojníckom kapitánovi.
2019: Mariana Čengel Solčanská Jánošík. Príbeh zločinca Juraja Jánošíka odohrávajúci sa v posledných desaťročiach stavovských povstaní na území Uhorska je úplne zbavený romantizujúceho pátosu a ukazuje jeho osobnú tragédiu na pozadí krvavých udalostí
Kinematografia o Jurajovi Jánošíkovi
Filmy o Jurajovi Jánošíkovi, slovenskom ľudovom hrdinovi, vznikali nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku. Medzi najznámejšie patria:
- Jánošík. Pravdivá história (2009) – Réžia: Agnieszka Holland, Kasia Adamik; Hlavná úloha: Václav Jiráček.
- Zbojník Jurošík (1991) – Réžia: Jaroslav Baran.
- Zbojník Jurko (1976) – Réžia: Viktor Kubal.
- Jánošík (1974) – Réžia: Jerzy Passendorfer; Hlavná úloha: Marek Perepeczko.
- Jánošík (1962/63) – Réžia: Paľo Bielik; Hlavná úloha: František Kuchta.
- Jánošík (1935) – Réžia: Martin Frič; Hlavná úloha: Paľo Bielik.
- Jánošík (1921) – Réžia: Jaroslav Siakeľ; Hlavná úloha: Theodor Pištěk.
Okrem týchto filmov vznikol aj poľský animovaný film „Janosik“ v roku 1954, režiséri Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska.
Tieto filmy prispeli k popularizácii Jánošíka a jeho legendy v kultúrnej pamäti Slovákov a Poliakov.
Rodisko Juraja Jánošíka - osada Jánošíkovci, alebo Osada u Janošov
Je to trasa po novej asfaltovej ceste ktorá je nenáročná autom, náročnejšia peši a namáhavá na bicykli, pretože sú tam pomerne strmé úseky. Je to cca 5km úsek z časti Struháreň, okolo osady Vyšní Hanzelovci a po chvíľke po rovnej kľukatej cesty prídete do Jánošíkovho rodiska.
Bádam sám, alebo s rodinou ako tím nadšených cestovateľov, ktorá miluje objavovať krásy Slovenska a jeho okolia. Na blogu „Krása Slovenska“ zdieľame zážitky z ciest po prírode, návštevy pamiatok, objavovania histórie a rôznych atrakcií. Cestujeme s deťmi do 10 rokov a radi objavujeme miesta, ktoré sú ideálne pre rodiny. Naše tipy a odporúčania pomáhajú iným dobrodruhom nájsť nové miesta na spoznávanie, od splavov až po skryté poklady v horách. Neváhajte nám poslať svoje vlastné tipy a inšpirácie – veď všade je pekne, ale doma naj!
INSTAGRAM
