Dodo Suder: Moja cesta SNP

Pred rokom sa na cestu SNP vydal, tak ako aj mnohí iní, aj zanietený turista Dodo Suder. Pre zdravotné problémy ju však musel predčasne ukončiť. Odhodlal sa, že o rok ju zdolá. Ten čas prišiel a Dodo sa 30. augusta 2022 opäť vydal na cestu. Ako to dopadlo?

Prvý týždeň

S novým odhodlaním som opäť naštartoval svoju cestu hrdinov na Dukle. Kolená sa síce, tak ako minulý rok, ozvali už na prvom asfalte, no povedal som si, že to proste dám! So zdravou dávkou tvrdohlavosti to určite pôjde.

V druhý deň ma sprevádzalo krásne počasie a mimoriadne ma potešilo pohostenie, aké zažijú v dedine Kurimka všetci SNPčkári. Kávička a bábovka padli vhod a krásny deň korunoval kráľovský nocľah.

Tretí deň sa niesol v znamení stúpania, ktoré mi dalo poriadne zabrať a cesty cez mnohé zaujímavé dedinky. Na záver som si doprial kávu a posedenie na námestí v Bardejove.

Dal som prvú stovku! Koleno sa ozývalo, no dalo sa to zvládnuť. Myslel som pozitívne a krásny kus Slovenska úsek Hervatov – Veľký Šariš, ma takisto pozitívne dobíjal.

A už sa začínal ozývať môj apetít. Večer som si teda doprial svojich 5 špekáčiek, ktoré som poctivo niesol celú trasu od Veľkého Šariša po Brezie!

Siedmi deň som si skutočne užíval. Jednak mi ho spríjemnilo krásne prostredie Volovských vrchov, stretnutie s kamarátom Martinom Bindom, ale aj to, že večer padla druhá dvestovka!

Druhý týždeň

Ďalší deň mi síce dal poriadne zabrať, no odmenil sa mi nádhernou prírodou a tiež spoločnosťou SNPčkárov na útulni.

O adrenalín na ceste SNP núdza skutočne nebola. Volovské vrchy boli riadna divočina so všetkým, čo k tomu patrí – prudké zmeny počasia, terénu, zver a dokonca medveď. Na tomto mieste sa pred rokom moja cesta končila. Tento rok tu začínalo nové dobrodružstvo!

Desiaty deň bol symbolický. Začali sa črtať vrcholy Tatier a v diaľke ma vítala Kráľova hoľa. Dorazím tam?
A bol som na Kráľovej holi! Úžasný pocit, dôjsť sem po vlastných…

Moja cesta pokračovala k Čertovici. Ako inak, užíval som si nádherné výhľady na okolitú prírodu, ktoré som zvečnil aj na fotografiách.

Aj napriek nepriaznivému počasiu, keď ma sprevádzala hmla, krúpy a silný vietor, som si úsek Čertovica – Útulňa Ďurková nesmierne užil. Najmä Ďumbier, Chopok a všetky výhľady v tomto kúte Slovenska.

Dva týždne cesty SNP boli za mnou a takisto aj Nízke Tatry. Pred sebou som mal domovské lesy, čo ma hnalo dopredu a dávalo mi silu.

Tretí týždeň

Stúpania z Donovál na Zvolen a ku Krížnej mi opäť dali zabrať. No noc na útulni bola super, keďže som stretol parťáka, ktorý vyštartoval z BA a stretli sme sa presne v polovici cesty!

Pred sebou som mal rodný kraj – Prievidzu, čo ma neskutočne poháňalo vpred.

Bol som doma! Nastal čas na trochu údržby – mňa, aj mojich vecí… po rýchlej očiste som sa vydal do Kremnických vrchov, ktoré znova nesklamali!

Tento deň som pocítil únavu, preto som si dal relaxačné tempo, hubačku a ďalší večer v spoločnosti mojich najbližších. Nabilo ma to na ďalšiu cestu.

Nádherné lesy Vyšehradského sedla som dobre poznal už aj predtým. No na ceste SNP sa mi to tu zdalo ako z rozprávky. A v tomto úseku som stretol troch medveďov!

Nie každý deň je nedeľa. A aj keď boli Strážov, Vápeč aj Čičmany naozaj úžasné, deň bol náročný.

Deň doplnenia zásob. Cestou cez Trenčianske Teplice a Trenčín som si doprial poriadnu dávku sladkostí, ktoré ma budú nabíjať energiou počas ďalších dní.

Úsek Drietoma – Veľká Javorina som prechádzal v akejsi ponurej nálade a vyhliadke na prichádzajúce chladné dni.

Predpoveď sa naplnila a po Myjavu som kráčal v naozaj psom počasí. Na útulňu nad Brezovou som sa presúval už po tme.

Pomaly sa blížil koniec mojej cesty, čo cítilo aj telo. Bol som neskutočne unavený a na Pezinskej Babe som zaspal doslova nad večerou!

Nechcelo sa mi veriť, že na ceste SNP som predposledný deň. Pocity šťastia sa striedali s pocitmi smútku. Každý deň však bol neopísateľným zážitkom. Tak, ako aj tento!

Bol som v cieli! V nohách 770 kilometrov, v srdci radosť a v hlave myšlienka na všetkých, ktorí ma podporovali. Ďakujem a som šťastný, že som sa na cestu SNP odhodlal znova. Tento krát úspešne!

Moja cesta SNP – DEŇ 1

Dukla – Svidník a zase 25km cca…Dobre sa to píše, že „zase“, všetko tu je takmer také isté, tak som si myslel že ten úsek preletím ako vánok…no ale to by sa ruksak nemohol fakt iba tváriť že schudol za ten rok…neschudol Počasie takmer dokonalé, tvrdohlavosť kedže som zase od začiatku ma neopúšťa, kolená odišli zase niekde na prvom asfalte…takže to skrátim, skúsim si ešte raz kde sa dá dostať a môjmu lekárovi to povieme až nakoniec

Moja cesta SNP – DEŇ 2

Svidník-Zborov cca 30km….Zabudol som za ten rok ešte aj na otlaky ktoré tu tiež zbieraš po ceste, ale to vidieť na raňajky nechceš…Inak pekný deň, pršať zatiaľ nehlásia, takže som prekvapený. Veľa lesa, skoro žiadny ľudia, tak som chcel zamakať kvôli dobrému spánku.V dedine Kurimka som ako každý SNPčkár vyfasoval pohostenie, kávička, bábovka a posedenie tu padnú vždy vhod, telo oddýchlo…A večer, hradný pán sa vrátil po roku aby kráľovsky prespal.

Moja cesta SNP – DEŇ 3

Zborov – Hervatov cca 28km(80) Ranný budíček v podobe brutálneho stúpania na Stebnícku Maguru zabral….zvyšok dňa kopu prechodov dedinkami a samozrejme Bardejov. Tú kávu na tom ich námestí by som pil ešte aj teraz.

Moja cesta SNP – DEŇ 4

Hervatov – Velký Šariš cca 35km(113)….Deň kedy som prekročil prvú 100ku, hneď som si v hlave porovnával zdravotný stav oproti minulému roku Otlak je stále otlak, koleno zatiaľ drží, aj keď sa pripomína, ale mám pocit že menej…ale ono zvykne rupnúť vtedy keď to najmenej čakám takže ďalšie ráno vstať do zimy, pobaliť a pozerať ďalší kúsok Slovenska. A že je tu všade čo pozerať….

Moja cesta SNP – DEŇ 5

Veľký Šariš – Brezie 27km(140) Tento úsek na fotenie moc nieje, chcel som si ho rýchlo odšlapať a večer v tábore sa povenovať ruksaku, nohám a špekačkám ktoré som vláčil celý deň (koľko dáme, hovorím asi 3 budú bohate stačit…môže byť 5?Jasné teta, najprv poďakujú ramená a potom brucho Klasicky začínam žrať všetko čo vidím.

Moja cesta SNP DEŇ 7

Jahodná – Kloptaň 26km(201) Tie rána sa neviem prinútiť vstať skorej ako o pol siedmej, asi zlozvyk z práce Stúpanie do hôr mi spríjemnil Martin Binda a na chatu Erika som tentokrát vyšiel bez frflania na lanovku, zvlášť veľká vďaka mu patrí, tam sme sa rozlúčili a ja som vkročil do Volovských vrchov. Nádherné lesy, aj keď pár myšlienok hneď letelo k tomu že sa tu nezabudni zase dochrámať, ale po pár krokoch si to tu jednoducho musíš užívať. Za mňa jedna z naj častí celej SNP, a som šťastný že som sa rozhodol to absolvovať ešte raz…a večer na Kloptani padla druhá 200ka.

Moja cesta SNP DEŇ 8

Kloptaň – Úhorná 29km(230) Úsek ktorý dal zabrať, ale rozmýšľam, že viacej ako nohám dal zabrať očiam, krásne prostredie….večer na útulni sa nás už zišlo viacej SNPčkarov, tak teraz pár nasledujúcich dni o spoločnosť núdza nebude. A krátke matematické okienko, keď sčítam minulý a tento rok, tak dnes som prekonal 500km na SNP, aj keď na tých istých úsekoch

Moja cesta SNP DEŇ 9

Útulňa Uhorná – Útulňa Galová 28km(258) Posledné km na miesto, kde som minulý rok spal naposledy, napriek všetkému som rád že som išiel od začiatku Volovské vrchy sú divočina kde za každou zákrutou objavíš nový svet…počasie každú chvíľu iné, hady, zver, večer na útulni ktorý asi čakal vonku na proviant….a môže začať „nová SNP“

Moja cesta SNP DEŇ 10

Gálová-Telgárt 30km(288) Ráno vstať, prvých pár kilometrov ktoré ma obklopujú siluety Vysokých Tatier a predomnou v diaľke moja „brána“ do Nízkych Tatier Kráľova hoľa….symbolický obed na zástavke ktorá mi tento rok žiadne STOP nevystaví…zatial, viem, že sa každý deň môže niečo zvrtnúť, takže opatrne ďalej…Telgárt privítal riadnou búrkou, ale to už rýchlo spať, ďalší deň začína čoskoro.

Moja cesta SNP DEŇ 12

Andrejcová – Čertovica cca 28km(332) Večer mi chalani z Horskej služby hovoria že veď na tomto úseku si ani nemal čo fotiť…keď ja mám furt čo fotiť, hlavne doobeda kým sa telo rozbehne

Moja cesta SNP DEŇ 13

Čertovica – Útuľňa Ďurková cca 28km(360) Počasie na 90 percent dňa vyšlo na hmlu, vietor, dážď, krupaje, občas sa mi zdalo že lieta sneh,pocitovo tak „akurát“ ale keď sa to umúdrilo, tak tie výhlady všade stáli zato…Ďumbier, Chopok a vlastne celý tento hrebeň určite ešte prídem pozrieť, no tentokrát to muselo byť bez vyberania počasia…úžasný deň.

Moja cesta SNP DEŇ 14

Útuľna Ďurková-Útuľna pod Kečkou cca 24km (384) Ani tomu psíkovi sa nechcelo do toho mlieka…Nuž…zaťať zuby a pár hodín po hrebeni mysliet na ….Na všetko, pár dní dopredu mám teda premyslených a myšlienky že za pár dní som blízko domovských lesíkov pohnali dopredu. A tak…Nízke Tatry po dnešku za mnou, polovica cesty tiež…takže dobré ránko a naspäť na červenú.

Moja cesta SNP DEŇ 15

Útulňa Kečka-Krásny Kopec cca 28km (412) Skvelá noc na útulni s parťákom ktorý vyrážal pred 14 dňami z Ba a natrafili sme na seba presne v polovici Z Donoval vystúpať na Zvolen, potom ako na húsenkovej dráhe ku Krížnej…myslel som že už som ako „doma“, ale tieto hádanky či za ďalším kopcom bude zase klesanie ma prekvapili….teda moje nohy prekvapili riadne. Na Krížnej ani nohy, všetci sú asi v škole.

Moja cesta SNP DEŇ 16

Krásny Kopec – Bralova Skala cca 40km(452) Áno,40….ale zatial idem zabrzdiť s takýmito rekordami, toto bolo len kvôli tomu aby som sa dostal k najbližším, popral veci, popral seba, doplnil zásoby ,elektroniku…ale Kremnické vrchy tiež nesklamali, nato že ich mám tak blízko, pobehané boli až teraz.

Moja cesta SNP DEŇ 17

Bralova Skala – Vyšehradské sedlo cca 22km (474) Relaxačný deň…každý to na tejto ceste zažije, deň kedy má pocit že telo už má dosť. Väčšina skončí v kúpeľoch, ja som si „doprial“ prechod nášho okresu, večer ku mame doniesol plnú tašku dubákov, zmokol trikrát ale….dva večere po sebe s najbližšími stáli zato, môžem ísť na posledné „km“…

Moja cesta SNP DEŇ 18

Vyšehradské sedlo – Čičmany cca 30km(504) Medveďkovo…adrenalín…za jeden deň vidieť troch…áno, aj rešpekt, aj strach, ale aj utvrdenie sa že je to vlastne plachý „vegetarián“ zjazdovka na Fačkovskom nesklamala, treba si dať kapustnicu a potom ísť hore bačorinou ale lesy nádherné, aj keď to mám prejdené, celé to bolo dnes ako z rozprávky.

Moja cesta SNP DEŇ 19

Čičmany – Horná Poruba cca 28km (532) V skratke dnes, pretože za 3 týždne sa dva razy „vyspať“ spolu s plchom je pôžitok aký si nechcem tak ľahko zopakovať…Únavný, ťažký deň kedy cítim, že na mňa niečo lezie a keďže ruksak je stále na mne tak to bude asi nejaký bonus Strážov aj Vápeč aj Čičmany ako vždy krásne.

Moja cesta SNP DEŇ 20

Horná Poruba-Drietoma cca 33km (565) Trenčianske Teplice, Trenčín až ku hraniciam. Na nákup som si dal plán že sa predtým najem aby som nekupoval veľa, hej heeeej ,v Drietome som musel s ťažkým srdcom a ťažkým batohom priznať že do tých kopcov už na noc nevyjdem…lebo sladkosti v Lidli sú „priorita“ ale miestny futbalisti ma uistili že aj keby to dám, tak ma na ďalšej útulni čaká ďalší plch takže zaspávam s pocitom že to už by moja psychika určite nedala.

Moja cesta SNP DEŇ 21

Drietoma-Veľká Javorina cca 35km(600) Celé doobedie som nespravil ani jednu foto s ponožkami na rukách a s depkou v hlave sa ťažko chodí, nie ešte fotografuje…ale na obed sa to trochu umúdrilo a hneď to bolo lepšie zase začínajú chladné dni, tak by som si mal švihnúť.

Moja cesta SNP DEŇ 22

Drietoma-Brezová pod Bradlom cca 36km (636) Opakoval sa takmer deň predtým,doobeda po Myjavu počasie také, že sa mi chcelo rozložiť spacák a nepohnúť sa. Od Myjavy po Bradlo sa to zlepšilo a zmokol som len „občasne“,predpoveď teda vyšla A večer prvýkrát tento rok presun po tme na útulňu nad Brezovou(nevadí že bola aj tak zamknutá), minulý rok som to robil častejšie, škoda lebo tento rok skoro žiadne pekné západy slnka nevychádzajú…hádam že Ilko dá dobrú predpoveď keď budem doma.

Moja cesta SNP DEŇ 24

Amonova lúka-Pezinská Baba cca 25km (704) Telo už má celkom dosť a tak sa radšej držím pôvodného plánu, dnes by som asi aj tak nedošiel nikam ďalej po tých posledných 43km…večer zaspávam nad večerou, nedojedená na mňa pozerá vedľa postele a čaká na svoj osud vyhodenia. Ale nakopnúť sa zase musím, posledné dva dni…

Moja cesta SNP DEŇ 25

Pezinská Baba-Kamzík cca 25km (729) Čím viac sa blíži koniec, tým viac sa pocitovo šťastie bije so smútkom…myslím že je to o to silnejšie keď si takýmto niečim prejde človek sám. Ale zážitok je to neopísateľný a každým dňom to tak bolo. Ani tento príchod na začiatok konca nebol iný.

Moja cesta SNP NOC 25

Kamzík-Devín cca koniec (770) Áno, nočný prechod Bratislavou bola myšlienka ešte z minulého roka, jediné čo som nedomyslel bolo ráno v zime čakať na Devíne dve hodiny na prvý bus…Dá sa oponovať, že som mohol ísť pešo, mohol, ale nemusel Rozpisovať sa čo mi dala táto naj turistická trasa na Slovensku sa nejdem, pre mňa je dôležité čo zanechala v mojej hlave a že to je ROZPRÁVKOVÁ CESTA Ďakujem všetkým čo sa natom podielali, najbližším, rodine, všetkým Vám čo ste ma podporovali, ešte raz veľká vďaka tým čo minulý rok prispeli Robovi na zbierku, všetkým, ktorých tešili fotky z celého….ĎAKUJEM…..
P.S.Dúfam, že sa raz dopátram záhadného tvorcu prekvapenia čo ma čakalo na Devíne, bolo to úžasné!