Národná kultúrna pamiatka hrad Trenčín je súčasťou Trenčianskeho múzea. Jeho dejiny siahajú do 10. – 11. storočia, pričom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol súčasťou línie pohranič-ných opevnení uhorského štátu, pričom strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Čáka. V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou Trenčína až do polovice 20.-teho storočia, kedy sa začala rekonštrukcia.
V areáli Trenčianskeho hradu sú nasledovné objekty a v nich aj zaujímavé expozície:
Kasáreň
Letná veža
Ľudovítov palác
Matúšová veža
Barborin palác
Zápoľského palác
Južné opevnenie
Studňa lásky
Delová bašta
Rotunda
Hladomorňa
Exteriér:
Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov, Ľudovítov, Barborin, a kaplnka. Na nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili. Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ktorú však napriek povesti začali hĺbiť Katzianerovi vojaci okolo roku 1557 a dokončili ju v rokoch 1564 – 1570 (podľa iných prameňov studňu vykopali trenčianski poddaní). Na Matúšovej veži je kvádrovanie zo 14. storočia.
Interiér:
Priestory Matúšovej veže dokumentujú bývanie šľachty z polovice 11. storočia, neskôr goticky upravené a sprístupnené novým schodišťom, ktoré koncom 13. storočia pristavali k staršej budove. Interiér Barborinho paláca a delovej bašty má moderne rekonštruovaný klenbový systém. V priľahlých palácoch je inštalované lapidárium kamenných architektonických článkov, nájdených v sekundárnej polohe počas pamiatkovej obnovy. Zvyšky palácov s nástennými maľbami z obdobia gotiky a renesancie. Postupne sa rekonštruujú ďalšie interiéry a sprístupňujú v nich jednotlivé expozície.
3D model trenčianskeho hradu
Trenčianske múzeum v Trenčíne si dalo zhotoviť originálnu digitálnu podobu hradu v jeho aktuálnom stave. Podrobný 3D model umožňuje uchovávať toto kultúrne dedičstvo aj pre všetky budúce generácie, zároveň bude využívaný pri výskumoch, stavebných prácach a pri službách cestovného ruchu.
Otváracie hodiny
Október – Marec:
9.00 – 17.00 hod.
POSLEDNÝ VSTUP do areálu hradu je o 16.30 hod.
Apríl – September:
9.00 – 19.00 hod.
POSLEDNÝ VSTUP do areálu hradu je o 18.30 hod.
Viac informácií o otváracích hodinách nájdete na stránke múzea.