Kaštieľ Ottlýk Bánovce nad Bebravou

Popis lokality Kaštieľ Ottlýk Bánovce nad Bebravou

Kedy vznikla pôvodná kúria alebo kaštieľ rodu Ottlýkovcov sa presne nevie. Je to staršie sídlo uprostred obce Horné Ozorovce, na rázcestí hlavnej a vedľajšej cesty, ktoré dal v roku 1693 opevniť a premeniť na malú pevnosť Juraj Ottlýk. Prvá písomná zmienka o obci Horné Ozorovce pochádza z roku 1232. V stredoveku malo majetok v Ozorovciach viacero zemianskych rodín, ktoré boli navzájom spriaznené: Ozorovskovci, Poberovci, Švehlovci a najmä Ottlýkovci.
Tí mali majetky v Ozorovciach už v roku 1492. Ako bolo už spomenuté, staršie sídlo uprostred obce opevnil Juraj Ottlýk. Premenil ho na pevnôstku s priekopou, padacím mostom a strážnou vežou. Renesančný kaštieľ dostal svoju konečnú podobu začiatkom 18.storočia, i keď neskôr bol zbarokizovaný. Z pôvodnej staršej budovy zostala iba dvojpodlažná časť s dvoma krídlami v tvare L. Neúplnosť súčasnej dispozície budovy potvrdzuje masívny múr, ktorým pokračovala južná obvodová stena. Tvoril pravdepodobne súčasť pôvodného opevnenia. Budova kaštieľa je postavená z kameňa a tehál. Vonkajšie múry sú vápenné, hladké, značne poškodené.
Na severnej fasáde sa nachádzajú otvorené arkády v oboch podlažiach. Na nároží južného krídla je arkier. Pri barokových prestavbách v 18.storočí bol zamurovaný pôvodný vstup v súvislosti s prístavbou arkád a vznikol nový vstup so sergamentovým zaklenutím. Táto prestavba zasiahla i do skladby fasády priečelia. Pôvodnejšia, a teda architektonicky hodnotnejšia, je južná a východná fasáda. Plocha fasád je delená do dvoch horizontálnych úrovní lizénovým rámovaním na nárožiach. Výrazným prvkom východnej fasády je polkruhový nárožný arkier s trojitým združeným oknom, orámovaný jednoduchou plochou šambránou. V spodnej časti je zdobený plastickým kanelúrovaným ornamentom. Fasádu uzatvára jednoducho profilovaná kordónová rímsa.
Na objekte sú tri druhy fasád. Prízemie má šambrány plasticky zvýraznené, kým okná prvého poschodia majú šambránu s ušami, doplnenú vystupujúcim klenákom a štukovou ozdobou pod parapetou. Supraporta je zdobená vykrojenou zalamovacou čabrakou. Na severnej vstupnej fasáde, ktorá bola najviac poznačená neskoršími prestavbami, sú jednoduché pásové šambrány. Masívne oporné piliere na juhovýchodnom a západnom nároží prekrývajú pôvodné lizénové rámovanie a sú zjavne druhotné. Budova je krytá manzardovou strechou zo začiatku 20. storočia.
Kaštieľv minulosti utrpel značné škody. Zápisnica kanonickej vizitácie z roku 1803 pripomína, že napríklad vežička kaštieľa je na spadnutie a celkový stav budovy je žalostný. Neskôr sa vystriedalo niekoľko majiteľov (Vavrinec, Serdaheli, Ignác Weis, Žigmund Weis, Ján Horák, Július Kolesár, Dr. Ivan Ottlýk). Niektorí sa snažili kaštieľ opraviť. Nanovo sa pokryli strechy a v roku 1932 bola dokonca urobená nová strecha.

Nie všetky zásahy však boli šťastné. Okolo roku 1970 sa však kaštieľ nachádzal v prakticky neobývateľnom stave. Pri úpravách komunikácií v blízkosti kaštieľa bola zbúraná asi 15 metrov vzdialená zvonica a škody utrpel celý areál. Keď kaštieľ kúpil štát, začalo sa opäť v niekoľkých etapách s opravami.

Momentálne sa v kaštieli nachádza reštaurácia spoločne s hotelom.

Zdroj: www.banovce.sk