Lokalita:Pohorie: Nízke Tatry

Kráľova hoľa 1946 m.n.m. je najvyšší vrch východnej časti tzv. “Kráľovohoľských Nízkych Tatier”. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Kráľova hoľa poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov, ale tiež na Horehronie. Často býva nástupným alebo ukončujúcim bodom hrebeňovky Nízkych Tatier.

Pod Kráľovou hoľou pramenia najväčšie slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa.

Zo Šumiaca vedie na vrchol k vysielaču horská cesta (pre verejnú dopravu uzavretá). Je to asi jediná cesta tak trochu naruby, ktorá je v spodnej polovici šotolinová (terénna) a od hornej polovice asfaltová. Hore sa nachádza vysielač a veľká obslužná budova, v jej priestoroch je otvorené aj malé núdzové útočisko pre turistov. Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prenocovať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov (celoročne otvorená, nie je udržiavaná).

Ako turisti máte bezpočet možností zo strany Liptovskej Tepličky, Telgártu, Šumiacu ale aj po hrebeni od Brezna. Pre cyklistov tu však máme jeden hlavný výjazd. Zo Šumiacu (Červená Skala). Ale až hore.

Autom treba odparkovať v niektorom z nástupných miest Šumiac, Telgárt, Vernár, Spišské Bystré, Vikartovce alebo Liptovská Teplička. Cesta autom po trase Brezno, Červená skala, Vernár je jedinečná. Často ju volajú aj Slovenská Route 66. Buďte však obozretní, kde zaparkujete.

Turistické trasy

Červená Skala – Šumiac – Kráľova hoľa

Zo stanice Červená Skala pôjdete na Šumiac, kde sa napojíte na modrú  turistickú trasu, ktorá vás najkratšou, ale asi aj najstrmšou cestou dovedie až na vrchol k vysielaču. Dĺžka 5,1 km, s prevýšením 1066 m.  Z obce pokračujeme  modrým turistickým značením v stúpaní, miestami lúčnatými priestranstvami, miestami lesom po lesnej ceste až do Predného sedla, čo je asi polovica výstupu. Z Predného sedla pokračujeme lesom do Vyšného sedla, odtiaľ otvoreným hôľnym terénom s výhľadom na okolitú krajinu až na vrchol Kráľovej hole. Z vysielača môžete pokračovať po hrebeni Nízkych Tatier, alebo ktoroukoľvek trasou dole. Ak ste vlakom, odporúčame zostup po  zelenej alebo červenej  trase dolu na Telgárt, kde nastúpite na vlak.

Telgárt – Kráľova Hoľa

Z obce Telgárt vedú dve trasy. Červená  značka tzv. “Cesta hrdinov Dukly” vás prevedie dolinou cez Dolné a Horné Pasienky, prameň Zubrovicu až pod vysielač. Ponúka výhľady na kopce smerom k Vernáru. Má dĺžku 5,5 km ale pevýšenie  1065 m. Zelená  trasa cez Štráfy a Kráľovu Studňu stúpa po hrebeni, ponúka krásne výhľady do Horehronia, štart i cieľ má však identický. Preto sú obe tieto trasy ideálne na zokruhovanie. Trasa je dlhá 6,3 km a prekonáva značné stúpanie. Je kondične náročná. Tento okruh odporúčame pre rodiny s deťmi.

Liptovská Teplička – Kráľova Hoľa

Ďalšou možnosťou sa dostať na Kráľovu hoľu je trasa z Liptovskej Tepličky, ktorá je 11 km dlhá so záverečným prevýšením 1066 m. Táto náročná, celodenná trasa vedúca najprv po  modrej značke (po S. Záploty), potom po  zelenej značke (od S. Záploty – 5732a, 5732b) až po Kráľovu hoľu. Z Popradu do Liptovskej Tepličky denne viac krát premávajú autobusy.

Pohorelá – Kráľova Hoľa

Pohorela ŽS – Pohorelský medokýš – Jama rázc. – turistická útulňa Andrejcová – Ždiarské sedlo – Bartková – Orlová – Stredná hoľa – Kráľova hoľa.  Zo železničnej zastávky v Pohorelej pokračujete po  modrej značke k prameňu Pohorelský medokýš, za obcou odbočíme na svah a pokračujeme lesnou cestou v prudkom stúpaní k rázcestiu Jama. Od rázcestia lesnou cestou vľavo  žltým turistickým značením k útulni Andrejcová. Ďalej  červeným značením poľanou cez vrchol Andrejcovej neskôr v klesaní do Ždiarského sedla. Pokračujeme po  červenej v prudkom stúpaní riedkou smrečinou, neskôr kosodrevinou na vrchol Bartková, z vrcholu v zostupe cez plytké sedlo na vrchol Orlová so slovenským dvojkrížom. Ďalej miernym zostupom trávnatým terénom cez Strednú hoľu, ponad dolinu Veľký Brunov zvlneným terénom k vysielaču na vrchole Kráľovej hole.

Hrebeňom Nízkych Tatier

Hrebeňovka Nízkych Tatier  má množstvo nástupných miest. Na červenej   magistrálnej trase je niekoľko útulní (napr. Ramža, Andrejová) ktoré vedia poskytnúť bezpečie a kľud v prípade nepohody. Hrebeňovku si však treba poriadne naplánovať. Táto trasa je určená výhradne pre skúsených turistov a je nevhodná pre rodiny s deťmi.

Vernár – Kráľova hoľa

Vzdialenejšia náročná 12 km trasa s prevýšením 1166 m začína v dedine Vernár a pokračuje cez Prednú hoľu – Smrečinské sedlo – Tri studne – až na Kráľovu Hoľu. Z vernáru po  červenej značke až popri kameňolome cez Vernársky potok. Odtiaľ po lesnej ceste stále do kopca, až pod vrchol Prednej hole, kde začína kosodrevina. Tu sa turistický chodník stáča v pravo a pokračuje do Smrečinského sedla. Odtiaľ po  modrej značke cez Tri kopce k skalným útvarom Martalúzka. Odtiaľ stále v stúpaní chodníkom na vrchol Kráľovej hole.

Spišské Bystré – Kráľova hoľa

Najvzdialenejšia kondične náročná 19 km trasa s prevýšením 1272 m začína v obci Spišské Bystré   modrým turistickým značením popri potoku Bystrá v miernom stúpaní k horárni Vinné. Od horárne stále  modrou značkou Bystrou dolinou popri potoku k Vlčej chate. Pokračujeme asfaltovou, neskôr lesnou cestou v stúpaní, cez planinu Smrečiny do Smrečinského sedla. Zo Smrečinského sedla chodníkom, po modrej značke, zvlneným terénom cez Tri kopce k skalným útvarom Martalúzka. Odtiaľ stále v stúpaní chodníkom, miestami kosodrevinou na vrchol Kráľovej hole.

Obmedzenia: Obe trasy (Spišské Bystré aj Vernár) prechádzajú popri Prírodnej rezervácii Martalúzka, pohybovať na tomto území môžete len po vyznačených turistických chodníkoch. Počas celej trasy musí návštevník dodržiavať návštevný poriadok.

administrator