Stredoveké banské dielo Vyšehrad – Keleš
Popis lokality Stredoveké banské dielo Vyšehrad-Keleš
Archeologický výskum pod Vyšehradom – na Keleši je ukončený. Výskum potvrdil, že banská činnosť prebiehala nielen pod Magurou, ale aj v pohorí Žiar. Hľadači zlata, ale aj iných drahých kovov, hĺbili chodby do skalného podložia v nádeji, že sa šťastie na nich usmeje. Bola to nekonečná drina, pretože používali tie najjednoduchšie nástroje: kladivo a „želiezka“ (sekáče).
Kompletne bola odkrytá stará zanesená šachta, hlboká 10 metrov a vysekaná do kompaktnej skaly. Na jej dne sa narazilo na dve vodorovné štôlne, vybiehajúce zo štôlne, dlhé 770 a 510 cm. V blízkom okolí sú viditeľné rozsiahle stopy po banskej činnosti. Tieto práce skončili za čias Márie Terézie, ale ich začiatok sa nevie datovať. Ukončenie činnosti sa sa vie datovať relatívne presne: 80. roky 18. storočia.
Zachovala sa drevená vybavenosť šachty (rebríky, kliny, pracovná plošina), ale predovšetkým je možné relatívne presne datovať toto dielo. Práve z tohto dôvodu – vďaka dokonalej zakonzervovanosti drevených častí – je možné vedeckou metódou zvanou dendrochronológia zistiť relatívne presný dátum vzniku diela. Vzorky dreva putovali na rozbor do Brna k najlepšiemu odborníkovi.
Unikátne nálezy sa našli v okolí bane, aj keď s ňou nesúviseli. Kopiju starú 2 200 rokov, bronzovú sponu starú 1 800 rokov a mnohé ďalšie artefakty z rozličných dôb. Tieto nálezy, okrem historickej ceny, dokazujú aj presnú trasu „diaľnice“ z hornej Nitry do Turca. Cesta teda viedla od Pravenca, Solkou a okolo kostola na Vyšehrade do Turca. To je mimoriadny poznatok!
VIDEO: Na Hornej Nitre sa bude prepisovať história. Jozef Majzlan mapoval Vyšehrade starovekú cestu. Našiel nielen ju, ale aj banskú štôlňu. O tom, že by sa tu v minulosti ťažilo nikto ani len netušil. Zlatá horúčka bola o pár kilometrov ďalej, v úplne inom pohorí. Objav šokoval aj skúsených historikov.
Na fotografiách: šachta, štôlňa, kopija
Autor fotografii: Facebook Jozef Majzlan
Komentár Jozefa Majzlana
Zlato v Pravenci?
Pred nedávnom som v príspevku o Nitr. Pravne spomenul stopy po intenzívnej baníckej činnosti aj nad Pravencom. Konkrétne nad Kolóniou, pod Starým hájom, v Kamennej doline, možno aj na Mokradi, ale určite pod Vyšehradom. Aby som mal istotu, požiadal som Pamiatkový úrad a Obecný úrad v Nitr.Pravne o archeologický výskum.
Už dávnejšie som objavil pod Vyšehradom v chotári Keleš vysekaný otvor do skaly. Po jeho vyčistení sa objavila jama o rozmeroch 130 x 90 cm. S priateľom Štefanom Vnučkom z Tužiny, ktorý objavil viaceré banícke diela nad Tužinou a Kľačnom, sme začali hĺbiť túto šachtu. Zistili sme, že je to bývalá banícka šachta, opustená v neznámom čase.
Je to významný objav z viacerých dôvodov: dokladá banícku činnosť aj v pohorí Žiar, zachovala sa drevená vybavenosť šachty (rebríky, kliny, prac. plošina), ale predovšetkým je možné relatívne presne datovať toto dielo. Práve z tohto dôvodu -vďaka dokonalej zakonzervovanosti drevených časti – je možné vedeckou metódou zvanou dendrochronológia zistiť relatívne presný dátum vzniku diela. Vzorky dreva poputujú na rozbor do Brna k najlepšiemu odborníkovi. Výsledok bude určite zverejnený v Monografii Pravenca. Obrázok -hĺbka 570 cm.
