História lokality Kaštieľ v Pravenci
Kaštieľ v Pravenci je neskorobarokový kaštieľ postavený v roku 1787, dvojpodlažná budova pôdorysu L. Upravovaný bol v 19 storočí. Päťosová hlavná fasáda orientovaná do ulice má stredný rizalit zakončený tympanónom. Miestnosti sú zaklenuté valenými a korýtkovými klenbami. V upravených miestnostiach sú rovné stropy. Nad klenákom vstupnej brány dvora je letopočet datujúci stavbu. Kaštieľ je dnes v súkromnom vlastníctve, ktorý sa za socíku preslávil ako „vajčiareň“, pretože dve desaťročia slúžil ako triediareň vajec. Niekedy v polovici 18. st. postavili dva kaštiele, pričom ten dodnes existujúci získal Kuzma, ktorý sa priženil do rodiny baróna Bošániho. Ten síce mal dvoch synov, ale obaja predčasne umreli, a tak kaštieľ po smrti baróna a jeho manželky získal natrvalo mladý Kuzma. Nechal ho prestavať a možno aj preto sa zachoval do dnešných čias.
V Pravenci sa nachádzali ďalšie dva kaštiele, ale kde stáli?
Druhý kaštieľ stál v tesnom susedstve Kuzmovho kaštieľa, na pozemku p. Pekárovej, asi 25 metrov od cesty. Bola to vraj jednoduchá štvorcová budova z nepálenej tehly a postupne ju zbúrali v rokoch 1955-65. Žiaľ, akési pamiatkarské povedomie neexistovalo, a tak sme prišli definitívne o jednu pamätihodnosť. Kaštieľ zostal v rukách Bošániovcov, neskôr vo vlastníctve štátu, až ho zbúrali v roku 1954. Kaštieľ po Bošániovcoch vlastnili viaceré rodiny.
Najväčšou záhadou je existencia tretieho kaštieľa spomínaná v uvedenom Súpise pamiatok (ako kaštieľ č.1). Nenašiel som o ňom žiadnu zmienku v prameňoch, ani v spomienkach pamätníkov. Domnievam sa, že tento kaštieľ bol nesprávne lokalizovaný a zamenený za niektorý kaštieľ v Slovenskom Pravne. Historici si totiž pomerne často zamieňali Slovenské Pravno s Pravnom (Pravencom).
Kúrie v Pravenci
Majiteľ kaštieľa v Pravenci
Ako sa Pravenecké panstvo poberalo na večný odpočinok? Štýlovo.
Posledný pán
Spomienky pamätníka Antona z Pravenca
V kaštieli sme bývali, keď sme sa vrátili z Ústi nad Labem v roku 1948. Bývali sme v ňom do r 1956 keď sme sa presťahovali do novopostaveného domu. Bývanie nám pridelil Miestny národný výbor. Bývali tam dve rodiny, my a Gusto Valo – krajčír. Keď vzniklo Jednotné roľnícke družstvo, postavili tam drevenú sviniarku a chovali prasce, mama bol tiež krmička. V tej dobe tam bol veľký smrad.
Bývalý majiteľ Kuzma ušiel pred vojnou do Švajčiarska a zanechal tu jedného syna, ktorého splodil s jednou spoluobčiankou.
Spomienky miestneho rodáka v aktívnom veku
Pamätám sa kaštieľ v Pravenci ešte ako nezrekonštruovaný v časoch Česko-Slovenskej republiky keď tam pracovala (aj) moja mama. Kaštieľ fungoval ako triediareň vajec a veľká mraziareň mäsa – diviny. Zvážala sa tam poľovná zver, ako statné jelene a iná lesná zver. Pamätám sa že boli na to ľudia zvedavý, čo zaujímavé do kaštieľa doviezli „tentokrát“. Ale mohol som mať tak 8 rokov, takže si detaily nepamätám a nebolo to pre mňa také podstatné ako by som to vnímal v tomto veku.
Bola to rušná časť dediny vedľa zastávky, kde sme vtedy trávili veľa času (auto nemal každý ako teraz) a sledovali sme ako autá AVIA chodia hore dole. Okno do cesty bývalo v lete otvorené a často som vídal usmiatu pani vedúcu Oľgu v okne.
Neskôr prešla „Vajčiareň“ do súkromného vlastníctva, kaštieľ sa pekne zrekonštruoval zvonka aj zvnútra a posledné roky slúži asi ako súkromný dom majiteľa. Kaštieľ je krásna architektonická a historická dominanta Pravenca, ale škoda že je tak „zle“ situovaný vedľa frekventovanej cesty, kvôli čomu je obkolesený tujami a nie je jeho krása úplne odhalená.
1 thought on “Neskorobarokový kaštieľ v Pravenci a jeho história”