Tajomné kruhy v Bobote

V malej dedinke Bobot sa po celé roky hovorilo o záhadnom kruhu na poli za dedinou. Bol obklopený hustým lesíkom, a nikto presne nevedel, ako sa tam dostal. Jednej letnej noci sa však stalo niečo, čo túto záhadu ešte viac prehĺbilo.

Štefan, miestny poľnohospodár, sa vracal neskoro večer z krčmy. Cestou domov si všimol zvláštne svetlá priamo nad kruhom. Svetlá blikali a menili farby, ako by tancovali v synchronizácii s neviditeľnou hudbou. Štefan sa zastavil a s otvorenými ústami sledoval to, čo sa pred ním odohrávalo.

Zrazu sa z kríkov ozval šuchot a pred Štefana vystúpila malá postavička s veľkými očami a dlhými prstami. „Čo tu robíš, človek?“ spýtala sa postavička.

Štefan, napoly omámený pivom a borovičkou, napoly šokom, odpovedal: „Ja len idem domov. Kto si ty?“

„Som Zog, prieskumník z planéty Zogonia. Tento kruh sme vytvorili ako pristávaciu plochu pre naše lode. Prečo tu však niekto vždy kreslí traktorom kruhy okolo našej pristávacej plochy?“

Štefan nechápavo pozeral na Zoga. „To sú naši traktoristi. Oni len orú polia.“

Zog sa na chvíľu zamyslel a potom sa zasmial. „Ah, to dáva zmysel! Už sme si mysleli, že nás pozorujete a snažíte sa nám vyslať nejaké signály. No, nemáme nič proti. Naša misia tu je priateľská.“

Štefan sa usmial. „Takže nie ste tu preto, aby ste nás uniesli alebo niečo také?“

Zog pokrútil hlavou. „Nie, len skúmame a občas sem prichádzame na dovolenku. Tvoja dedina má najlepšie pivo s borovičkou v galaxii! Keď sme sa prvýkrát rozhodli ísť na dovolenku, zadali sme do navigácie mesto Bogota v Amerike, ale nejako nás to zaviedlo sem, do Bobota. A sme radi, že sme sa ocitli práve tu.“

Od tej noci sa Štefan stal známym ako „Mimozemský ambasádor“ v dedine Bobot. A hoci mu málokto uveril, príbeh o Zogovi a tajomnom kruhu sa stal obľúbenou historkou, ktorú rozprávali pri pive v miestnej krčme. Kruh za dedinou však odvtedy nikto už nevysvetľoval len ako záhadnú formáciu – všetci vedeli, že je to mimozemská pristávacia plocha pre priateľských turistov z ďalekých planét.