Juraj Thurzo

juraj thurzo

Rod Thurzovcov patril medzi najvýznamnejšie šľachtické rody strednej Európy od konca 15. až do prvej štvrtiny 17. storočia. Významne zasahoval do hospodárskeho, politického aj kultúrneho života, najmä v Uhorsku a Poľsku.

Ich prvou významnou doménou v Uhorsku sa stal Spiš. Usadili sa v dedine Betlanovce (Betlenfalva), odkiaľ pochádza aj ich rodový predikát. Už v roku 1457 boli uvedení do držby majetkov v tejto oblasti.

Rod sa v Uhorsku postupne rozdelil na viacero vetiev. Medzi najvýznamnejšie patrili:

  • spišská vetva

  • bytčiansko-oravská vetva

Práve z bytčiansko-oravskej vetvy pochádzal jeden z najvýznamnejších členov rodu – Juraj Thurzo, uhorský palatín.

František Thurzo ako zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy

Zakladateľom bytčiansko-oravskej vetvy bol František Thurzo, syn Jána VI. zvaného Krivý. Narodil sa približne okolo roku 1512.

Po štúdiách na univerzite v Padove sa vrátil do Uhorska, kde sa stal nitrianskym biskupom. Pápež však jeho biskupskú hodnosť nikdy nepotvrdil.

V roku 1555 sa vzdal cirkevnej funkcie, prestúpil na evanjelickú vieru a oženil sa s Barbarou Kostkovou. Manželstvo zostalo bezdetné.

Po jej smrti sa v roku 1562 oženil druhýkrát s Katarínou Zrínskou. Z tohto manželstva sa narodilo päť detí:

  • Anna

  • Juraj

  • František

  • Uršula

  • Katarína

Najvýznamnejším z nich sa stal Juraj Thurzo.

Život a pôvod Juraja Thurza

Juraj Thurzo sa narodil 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade. Bol synom Františka Thurza a Kataríny Zrínskej.

Po smrti otca v roku 1574 sa o jeho výchovu staral najskôr Krištof Echardus, pedagóg a lekár zo Saska, ktorého do Uhorska pozval Imrich Forgáč.

Neskôr sa Thurzo dostal na dvor rakúskeho arcikniežaťa Ernesta, kde získal skúsenosti v politike a diplomacii.

Manželstvá a rodina

Juraj Thurzo sa oženil dvakrát.

Prvé manželstvo

V roku 1585 si vzal Žofiu Forgáčovú, dcéru Šimona Forgáča. Manželstvo trvalo len niekoľko rokov a skončilo sa jej smrťou pri pôrode v roku 1590.

Z manželstva sa narodili:

  • Zuzana

  • Judita

  • syn František, ktorý však zomrel krátko po narodení

Druhé manželstvo

Druhou manželkou bola Alžbeta Coborová, dcéra vicepalatína Imricha Cobora.

Z tohto manželstva sa narodilo viacero detí, pričom dospelosti sa dožilo päť dcér a syn Imrich Thurzo.

Imrich Thurzo zomrel náhle v roku 1621 vo veku 23 rokov, čím oravská vetva rodu Thurzovcov vymrela po meči.

Vojenská kariéra a boj proti Turkom

Juraj Thurzo sa aktívne zapojil do protitureckých vojen na prelome 16. a 17. storočia.

Zúčastnil sa viacerých významných bojov, napríklad:

  • bitky pri Ostrihome (1590)

  • bojov pri Stoličnom Belehrade (1593)

  • oslobodenia hradov Hajnáčka a Modrý Kameň

  • dobýjania Ostrihomu (1594)

Za svoje zásluhy získal viacero významných funkcií:

  • radca cisára Rudolfa II. (1598)

  • kráľovský pohárnik (1599)

  • kapitán preddunajského vojska (1602)

  • hlavný veliteľ novozámockej posádky

Fotogaléria Juraja Thurza

Zdroj fotiek: Facebook –Starhrad – Združenie na záchranu Starého hradu – castrum Warna, Oravský hrad, Čachtické podzemie

Juraj Thurzo ako uhorský palatín

V roku 1609 bol Juraj Thurzo zvolený za uhorského palatína, čo bola druhá najvyššia funkcia v krajine po kráľovi.

Ako palatín sa snažil udržať politickú stabilitu a mier medzi stavmi a panovníkom.

Počas Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a zostal verný Habsburgovcom. Jeho majetky však boli napriek tomu vyrabované hajdúchmi.

Podpora vzdelania a kultúry

Juraj Thurzo bol vzdelaný humanista a mecenáš kultúry.

Ovládal viacero jazykov a vlastnil rozsiahlu knižnicu, ktorá obsahovala diela významných humanistov, napríklad:

Podporoval:

  • gymnázium v Bytči

  • univerzitu vo Wittenbergu

  • profesorov a vzdelancov

Jeho sídlo v Bytčianskom zámku sa stalo významným kultúrnym centrom Uhorska.

Žilinská synoda 1610

Dôležitou udalosťou bola Žilinská synoda v roku 1610, ktorá položila základy organizácie evanjelickej cirkvi na Slovensku.

Synoda sa konala 28. – 30. marca 1610 v Žiline.

Medzi hlavné osobnosti synody patrili:

  • palatín Juraj Thurzo

  • bytčiansky farár Eliáš Láni

Juraj Thurzo a prípad Alžbety Báthoryovej

Juraj Thurzo zohral významnú úlohu aj v prípade známej grófky Alžbety Báthoryovej.

V roku 1610 ju nechal zatknúť na Čachtickom hrade po obvineniach z mučenia a vraždy mladých dievčat.

Jej spolupracovníci boli popravení, no samotná Báthoryová nebola súdená a zostala uväznená na svojom hrade až do smrti.

Oravský komposesorát

Juraj Thurzo zomrel 24. decembra 1616 v Bytči vo veku 49 rokov.

Vo svojom testamente rozhodol, že jeho majetky budú nedeliteľné.

Na základe tohto rozhodnutia vznikol v roku 1626 Oravský komposesorát, spoločná správa majetkov bývalého thurzovského panstva.

Odkaz Juraja Thurza

Juraj Thurzo sa zapísal do dejín ako:

  • uhorský palatín

  • významný vojenský veliteľ

  • diplomat

  • podporovateľ protestantizmu

  • mecenáš vzdelania a kultúry

Jeho pôsobenie významne ovplyvnilo politický, náboženský aj kultúrny vývoj na území dnešného Slovenska.

Často kladené otázky

Juraj Thurzo (1567 – 1616) bol uhorský gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska, jeden z najvýznamnejších politikov svojej doby.

Preslávil sa bojom proti Osmanskej ríši, podporou evanjelickej cirkvi, organizáciou Žilinskej synody a vyšetrovaním prípadu Alžbety Báthoryovej.

Narodil sa 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade na území dnešného Slovenska.

Oravský komposesorát bol spoločný majetkový zväz šľachtických rodín, ktorý vznikol po smrti Juraja Thurza v roku 1626.

Bol jedným z najvplyvnejších politikov Uhorska, podporoval Slovákov, protestantizmus, vzdelanie a kultúru.

Pridaj komentár