Rod Turzovcov (Turzo, Thurzó, Thurzo de Bethlenfalva) patril medzi najvýznamnejšie uhorské šľachtické a magnátske rody raného novoveku. Jeho historicky najvýznamnejší členovia pochádzali zo slovensko-nemeckého prostredia a rod mal korene v Spišskej stolici, kde používal predikát „de Bethlenfalva“ (Betlanovce). Medzi hlavné piliere ich moci patrili baníctvo, hutníctvo, obchod, politika a vzdelanosť.
Dejiny rodu
Pôvod rodu siaha do začiatku 15. storočia, keď kráľ Žigmund Luxemburský vydal v roku 1417 armálnu listinu, ktorej erb sa už výrazne podobá neskoršiemu erbu Turzovcov. Prvým nositeľom mena Thurzo bol Juraj, syn Jána de Bethlenfalva, spomínaný po roku 1430. Od konca 15. storočia pôsobili Turzovci ako mešťania a podnikatelia v Levoči, Krakove a ďalších mestách strednej Európy.
Zásadnú úlohu v dejinách rodu zohral Juraj Turzo, úspešný obchodník s kovmi, najmä meďou, ktorého synovia Martin a Ján rozvinuli podnikanie na medzinárodnú úroveň. Ján III. Turzo spolu s Jakubom Fuggerom založil v rokoch 1494 – 1495 Turzovsko-fuggerovskú spoločnosť, so sídlom v Banskej Bystrici. Tá sa v 16. storočí stala najväčším producentom medi na svete, ovládajúcim európsky trh a významne zasahujúcim aj do bankovníctva. Spoločnosť vyprodukovala vyše 125 000 ton medi a jej zisky presiahli 2,5 milióna zlatých.
Vďaka nadobudnutému bohatstvu získali Turzovci rozsiahle majetky a strategické hrady, medzi nimi Oravský hrad, Bytču, Bojnice, Červený Kameň, Lietavu či Hlohovec. Počas 16. a začiatku 17. storočia patrili k najmocnejším magnátom Uhorska, zastávali funkcie županov, kráľovských radcov, biskupov a palatínov. Boli dedičnými županmi Spiša a Oravy a významne ovplyvňovali hospodársky i politický vývoj krajiny.
Najvýznamnejšou osobnosťou rodu bol palatín Juraj Turzo (1567 – 1616), vynikajúci diplomat, vojvodca a hospodár. Vynikal vyváženým vzťahom k Habsburgovcom, bojoval proti Osmanom, podporoval evanjelickú cirkev a v roku 1610 zvolal Žilinskú synodu, ktorá položila základy evanjelickej cirkevnej organizácie v Uhorsku. Turzovci boli zároveň blízki slovenským vzdelancom, ovládali slovenský jazyk a Juraj Turzo vo svojich listoch používal pojem „slovenský národ“.
Rod postupne vymrel v 17. storočí, pričom jeho majetky prešli do správy komposesorátov. Oravský komposesorát pretrval až do roku 1945.
Erb rodu
Základným motívom erbu Turzovcov bol zlatý lev a tri ruže, ktoré sa v priebehu storočí objavovali v rôznych kombináciách. Neskoršie grófske erby boli štvrtené, doplnené o jednorožca, cisárskeho orla či holubice, a patrili medzi najreprezentatívnejšie šľachtické erby v Uhorsku.
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov patrili Ján III. Turzo, Juraj III. Turzo, Alexej I. Turzo, František I. Turzo a predovšetkým palatín Juraj VII. Turzo.
