Archeologický výskum pod Vyšehradom – na Keleši je ukončený. Výskum potvrdil, že banská činnosť prebiehala nielen pod Magurou, ale aj v pohorí Žiar. Hľadači zlata, ale aj iných drahých kovov, hĺbili chodby do skalného podložia v nádeji, že sa šťastie na nich usmeje. Bola to nekonečná drina, pretože používali tie najjednoduchšie nástroje: kladivo a „želiezka“ (sekáče).
Kompletne bola odkrytá stará zanesená šachta, hlboká 10 metrov a vysekaná do kompaktnej skaly. Na jej dne sa narazilo na dve vodorovné štôlne, vybiehajúce zo štôlne, dlhé 770 a 510 cm. V blízkom okolí sú viditeľné rozsiahle stopy po banskej činnosti. Tieto práce skončili za čias Márie Terézie, ale ich začiatok sa nevie datovať. Ukončenie činnosti sa sa vie datovať relatívne presne: 80. roky 18. storočia.
Zachovala sa drevená vybavenosť šachty (rebríky, kliny, pracovná plošina), ale predovšetkým je možné relatívne presne datovať toto dielo. Práve z tohto dôvodu – vďaka dokonalej zakonzervovanosti drevených častí – je možné vedeckou metódou zvanou dendrochronológia zistiť relatívne presný dátum vzniku diela. Vzorky dreva putovali na rozbor do Brna k najlepšiemu odborníkovi.
Unikátne nálezy sa našli v okolí bane, aj keď s ňou nesúviseli. Kopiju starú 2 200 rokov, bronzovú sponu starú 1 800 rokov a mnohé ďalšie artefakty z rozličných dôb. Tieto nálezy, okrem historickej ceny, dokazujú aj presnú trasu „diaľnice“ z hornej Nitry do Turca. Cesta teda viedla od Pravenca, Solkou a okolo kostola na Vyšehrade do Turca. To je mimoriadny poznatok!