Slovanské hradisko Čertova skala Trenčianske Teplice

Hradisko Čertová skala - vyhlad

⛰️ Nadmorská výška: 650 m n. m.
💡 Náročnosť: 2/5
⏱️ Časová náročnosť: 0:20 hod.

 

V srdci pohoria Považský Inovec, neďaleko obce Selec, sa nachádza tajomný skalný útvar známy ako Čertova skala. Ide nielen o zaujímavý prírodný fenomén, ale aj o významnú archeologickú lokalitu, kde kedysi stálo rozsiahle opevnené hradisko.

Hoci sa tu dnes nezachovali monumentálne kamenné múry ako na stredovekých hradoch, archeologické nálezy a zvyšky valov potvrdzujú bohatú históriu miesta. Lokalita bola osídlená už v praveku, významnú úlohu zohrala v dobe bronzovej a opätovne aj vo včasnom stredoveku.

Strategická poloha na výraznom kopci poskytovala panoramatické výhľady na Považie, Nitriansku pahorkatinu a okolité pohoria. Obyvatelia tak mohli kontrolovať obchodné cesty a chrániť prístup do úrodných nížin.

História a archeologické výskumy

Archeologické výskumy potvrdili prvé osídlenie Čertovej skaly už v praveku. Najvýznamnejšie nálezy pochádzajú z doby bronzovej, keď bolo hradisko intenzívne opevnené rozsiahlymi valmi.

Tieto opevnenia dokazujú dôležitosť lokality počas kmeňových bojov a formovania raných spoločností. Neskôr, vo včasnom stredoveku, bolo hradisko opäť využívané, pravdepodobne ako súčasť obranného systému Slovanov.

Svoju strategickú úlohu si miesto udržalo až do vrcholného stredoveku, keď jeho význam postupne upadal s rozvojom kamenných hradov v dolinách.

Turistické trasy na Čertovu skalu

Dnes je Hradisko Čertova skala obľúbeným cieľom pre turistov aj milovníkov histórie. Prístup vedie z obce Selec po značených turistických chodníkoch.

Výstup je miestami mierne náročný, no odmenou sú:

  • archeologické pozostatky hradiska

  • nádherné výhľady do okolia

  • tichá historická atmosféra

Návšteva Čertovej skaly je tak spojením turistiky a poznávania histórie Slovenska.

Okolo Trenčianskych Teplic sa v minatosti ponevieralo čertov viac ako dosť. Jeden z nich, Demeter ho volali, nebol čertiskom, ako by st predstavoval Lucifer. Nielenže nevodil do pekla duše, ale ešte aj za trochu halušiek pomáhal ľuďom pri práci. Peklu sa vyhýbal, radšej ako by sa doňho vracal, prespával v serľníkoch u sedliakov.
 
Ach, Demeter,“ hovorili mu chlapi z dediny, „škoda, že si sa narodil ako čert. Keby si bol chlapom, nejedna dievčing by ťa chcela za mužal
 
A veru, Demeter bol-driečny, silný a šikovný, ba čo viac, ešte mal i dobré srdce. Oči mu často blúdili ku Katarine z horného kancaj Raz si dodal odvahu a spýtal sa jej:
 
Katarínka, nechcela by si ma za muža?“
 
Katarína sa zapýrila:
 
Čažeby nie, ale neviem, či by mi to rodičia dovolili.“
 
Zašli Katarína s Demeterom k rodičom. Vysvetlili im, že sa do seba zapozerall, že by sa radi aj zobrali, ale najprv by chceli obrátiť pekelníka v človeka. Katarinin otec sa zamyslel a povedal:
 
Nemám proti tebe nič, Demeter. Nevadilo by mi, keby si moja dcéra zobrala za muža hoci aj čerta, keď je pracovitý a dobrý chlap. Keď vlastnými rukami postavíš chalupu,
 
zasadiš pri nej sad a obrobiš pôdu, dám ti Katarinu za ženu. Ale ja žiadnu põdu, kde by som mohol stavať, nevlastním,“ vzdychol Demeter.
 
Tak si ju musíš kúpiť“
 
Hmm. Ale za čo?“
 
Za peniaze, ktoré si sám zarobíš!“
 
A tak začal Demeter pracovať. Rúbal dreva, pomáhal stavať, rýľoval zem. Len aby mal čo najskôr dosť peňazí na pozemok. Celé roky mu trvalo, kým ich mal konečne dosť. Vtedy
 
si ho dal zavolať sám najvyšší Lucifer.
 
Tak ty takto? Celkom kazíš našu povest? Peniaze, ktoré si si zarobil, sú nečisté, lebo si ich zarobil ľudskou prácou! Okamžite mi ich prines!“
 
Darmo ho Demeter presviedčal, že on už nechce byť čertom, že radšej bude so svojou Katarinou celý život pracovať a starať sa o vlastné ratolesti. Lucifer bol neoblomný. A tak sa Demeter pobral domov. Rozhodol sa, že peniaze skryje. Diho rozmýšľal kde, až si napokon vybral vysokú skalu. Tam vyšiel a presne na úplnom vrchu dupol nohou, na ktorej nemal kopyto. Skala sa mu rozostúpila, tam skryl peniaze a skala sa znova spojila. Keď sa ho na druhý deň Lucifer spýtal, kde sú peniaze, Demeter povedal, že si ich skryl a že mu ich nedá.
 
„Keď nedáš, tak nedáš! Buď si teda pominuteľným človekom, keď sa ti ten život tak páči!“ Zrazu bol z Demetera človek. Žiadneho chvosta ani kopyta, ba ani rohov na ňom nebolo. Potešilsa, že už si bude môcť zobrať za ženu vysnívanú Katarinu, aj keď sa mu zdalo, že to prešio akosi hladko. Prišiel na skalu, aby si odtiaľ zobral svoje našetrené peniaze, no našiel tu len svoju stopu v skale. Durmo dupal, damo kričal, rukami skalu odtláčal. Ako sa z neho stal človek, všetka jeho pekelná sila zmizla. A tak ostal poklad v skale,
 
Diho sa ešte musel Demeter obracať, aby pąstavil pre Katarínu nový dom, no napokon sa mu to podarila
 
A na Čertovej skale, na kraji trenčianskoteplického chotára do dnešného dňa vidno stopu v skale, ktorú tu zanechal ešte ako statný čert.

Strategický význam oblasti Trenčianskych Teplíc

Oblasť v okolí Trenčína zohrávala v dejinách Slovenska mimoriadne dôležitú úlohu. Leží totiž na rozhraní hornatých a nížinatých oblastí Karpát, kadiaľ viedli významné obchodné cesty smerom na Moravu a do Čiech.

V mladšej dobe železnej (latén) tu prebiehala hranica medzi:

  • keltským osídlením Slovenska

  • keltsko-lužickou púchovskou kultúrou

Práve na tejto hranici vybudovali Kelti významné hradisko Čertova skala.

Opevnenie hradiska

Hradisko patrí medzi menšie opevnené lokality:

  • rozmery: 75 × 25 m

  • rozloha: približne 0,18 ha

Najlepšie zachované je valové opevnenie na južnej strane. Val s priekopou zároveň rozdeľuje hradisko na:

  • akropolu

  • predhradie

Opevnenie dopĺňali prirodzené terénne prvky, ktoré zvyšovali obranyschopnosť lokality.

Čertia skala očami umelej inteligencie

certova skala AI vizualizacia

Osídlenie v dobe laténskej a púchovská kultúra

Najintenzívnejšie bolo hradisko osídlené počas stredného a neskorého laténu, keď tu pôsobila púchovská kultúra.

Z tohto obdobia pochádza najviac nálezov, napríklad:

  • bronzové brošne

  • časti náhrdelníkov

  • železné spony (typ Neuheim)

  • opaskové spony

  • špirálovité prívesky

  • prsteň

  • zlomky kosy a kosáka

  • kovové časti pluhu

Tieto predmety potvrdzujú rozvinuté remeslá aj obchodné kontakty.

Germánske a slovanské osídlenie

Po zániku púchovskej kultúry bolo hradisko krátkodobo využívané germánskymi Svébmi počas sťahovania národov (5.–6. storočie).

Neskôr lokalitu osídlili slovanské kmene, ktoré tu v 9.–11. storočí vybudovali významné strážne hradisko. Archeológovia objavili aj dôkazy o kováčskej alebo šperkárskej dielni.

Medzi významné veľkomoravské nálezy patria:

  • sekerovité hrivny

  • časť ohlávky

  • nákončia opaskov

  • ostrohy z 9. storočia

Keltské obetisko v okolí

V blízkosti hradiska, na polohe „Nad starou tehelňou“, bolo objavené významné keltské kultové miesto – obetisko.

Na lokalite sa našlo veľké množstvo predmetov:

  • kovové spony a šperky

  • sklené nádoby

  • keramika

  • zvieracie kosti

Mnohé nálezy niesli stopy silného ohňa, čo naznačuje rituálne očistné obrady. Predpokladá sa, že obetisko slúžilo obyvateľom hradiska Čertova skala.

Fotogaléria Hradisko Čertova skala

Ako sa dostať na Hradisko Čertová skala

K Čertovej skale sa dostanete odbočkou medzi Trenčianskymi Teplicami a Trenčianskou Teplou. Približne v strede je odbočka s tabuľou na „Oliwa Twistovo“ kde sa dostanete po 500m k chatkovej oblasti kde môžete nechať auto. Od spevnenej vozovky je to asi 20minút smerom na skalu a 10 minút rezkým krokom dole. Celkovo je to 2,65km hore a späť. 

Často kladené otázky

Čertova skala leží v pohorí Považský Inovec neďaleko obce Selec pri Trenčianskych Tepliciach.

Najjednoduchší prístup je odbočkou medzi Trenčianskymi Teplicami a Trenčianskou Teplou smerom na Oliwa Twistovo, kde sa dá zaparkovať.

Výstup je mierne náročný, ale väčšina turistov ho zvládne bez problémov.

Od parkovania trvá výstup približne 20 minút svižnou chôdzou.

Trasa tam aj späť meria približne 2,65 km.

Áno, so staršími deťmi je výlet vhodný, no pri skalných úsekoch treba zvýšenú opatrnosť.

Áno, existuje pohodlnejší chodník, takže lezenie po skalách nie je nutné.

Parkovať sa dá pri chatkovej oblasti pri Oliwa Twistovo, asi 500 m od odbočky.

Na vrchole nájdete zvyšky hradiska, skalný útvar s legendárnou stopou a pekné výhľady do okolia.

Za jasného počasia uvidíte Strážovské vrchy, Biele Karpaty a okolité obce.

Lokalita bola osídlená od praveku, výrazne v dobe laténskej a neskôr aj Slovanmi vo veľkomoravskom období.

Podľa legendy tu čert dupol do skaly, aby ukryl svoj poklad, a zanechal v nej stopu.

Pridaj komentár