Koniec vojny.
Včera to bolo práve 76 rokov, čo skončila vojna v pravnianskej doline. Tejto udalosti predchádzalo dobytie Prievidze. Už 3.4. sa pokúsilo zmiešané vojsko sovietskej a rumunskej armády priamym útokom od Handlovej dobyť nemecké pozície na Banskej. Tam mali ale Nemci vybudované silné obranné pozície. Nasledujúci deň zmenili taktiku, keď zhruba 150 ľahko ozbrojených vojakov preniklo cez hory a vpadli rovno do tyla nepriateľa. Hneď ďalší deň nasledoval útok v smere na Nemecké /Nitrianske/ Pravno, odkiaľ Nemci ustúpili cez Tužinu a Čičmany.
Tým skončila vojna aj v Pravenci, ktorá nás na šťastie príliš nepostihla. K týmto časom ešte len zbieram informácie, a tak zatiaľ len niekoľko epizód. Situácia v našom regióne bola mimoriadne zložitá. Po stáročiach relatívne pokojného nažívania Slovákov i Nemcov došlo k radikalizácii značnej časti obyvateľstva. Z nacistických Nemcov celého Haurelandu bola vyzbrojená početná domobrana v sile 1500 mužov, ktorej centrom bolo práve Nemecké Pravno. Ľavicovo založení Nemci pochádzali hlavne z Cachu /Malinová/, ktorá aj získala prezývku Malá Moskva. V Pravenci dominovali hlinkovci, ktorí boli ale do značnej miery pasívni, ale časť Pravenčanov bojovala na fronte ako spojenci Červenej armády /ČA/.
Od začiatku roku 1945 bola situácia na fronte už jednoznačná a vývoj predvídateľný. Preto postupne dochádza k evakuácii Nemcov, ktorí sa cítili ohrození postupom ČA. Najskôr odchádzali dobrovoľne, potom príkazom a v marci už zotrvali v našom regióne len pravidelné jednotky nacistov a domobrany. Veľa Nemcov ale bolo schovaných v horách.
Nenarazil som zatiaľ na pramene, ktoré by opisovali situáciu priamo v Pravenci. Už počas Povstania došlo k udalosti, ktorá žije v spomienkach dodnes. Nemecká delostrelecká batéria, ovládajúca z Vyšehradu Turiec i pravniansku dolinu, zostrelila povstalecké lietadlo pilotované ppor.Františkom Vaculíkom z Buchlovíc na Morave, ktorý vzlietol z letiska v Zolnej. Havaroval podľa jednej verzie v Tlčovni, podľa inej na Mokradi, kde dnes stojí pomník. Pravenčania ho pochovali na luteránskom cintoríne a po vojne telo exhumovali a previezli do rodných Buchlovíc.
Vieme ale, že partizáni zlikvidovali nemeckú stráž v Pravenci, možno v Baťovej fabrike a tiež zlikvidovali vojenské osobné auto s posádkou na ceste pri Poluvsí. 26. marca 1945 podnikli spojenecké lietadla /Rumuni/ nálet na Nemecké Pravno, ale bombardovali aj Poluvsie. Zabili vraj 10 ľudí, podľa iného prameňa 4 ľudí. Podľa oficiálnej verzie vraj zhodili bomby na ustupujúcu jednotku domobrany z Nem.Pravna, podľa inej verzie sa jednoducho pomýlili a pobili civilistov…
Ustupujúci Nemci zhromažďovali ranených vojakov v našom mlyne. Muselo ich byť veľa, lebo obsadili všetky miestnosti /okrem izby rodiny mlynára/, ba viacerí ležali aj pri žlebe. Viacerí z nich umreli. Niektorých pochovali Pod Nitry, údajne aj na luteránskom cintoríne. Jeden Nemec je pochovaný aj na terajšom cintoríne a po rokoch sa prihlásila aj jeho nemecká rodina. V tom čase bola situácia napätá, obyvatelia Pravenca boli schovaní v pivniciach a krytoch. Najväčšie kryty boli vybudované v Rajde tesne pod cintorínom, dnes už niet po nich ani stopy. Nemci podmínovali most a mlyn, ale mlynár ich uprosil /vedel nemecky/, aby mlyn uchovali, lebo má 10 deti. Počas niekoľkých dni im dával aj potraviny, takže mlyn nakoniec nechali na pokoji.
Už také šťastie nemal most pri ihrisku, ktorý odpálili. Len ako zaujímavosť uvádzam, že podmínovaný bol aj most v Nedožeroch, ktorý ale zostal zachovaný. Ktorýsi z Rómov , bývajúcich pri moste, v noci prestrihol drôt. Oveľa väčšie škody narobili utekajúci Nemci v Nem.Pravne, odpálili viacero budov a zhorela väčšia časť Prievidzkej ulice.
Pravenčania stále museli byť v krytoch, pretože ČA postavili legendárnu Kaťušu v Ďuriné dvore, odkiaľ ostreľovali ustupujúcich Nemcov.
Ako epilóg uvádzam informáciu, že keď v roku 1947 súdili Jozefa Tisa, prezidenta Slovenského štátu, jedným zo žalobcov bol Juraj Šujan, Pravenčan, ktorý býval v rožnom dome na Drahy-oproti Tesáre.