Silická ľadnica

silicka ladnica

Silická ľadnica patrí medzi najväčšie prírodné unikáty Slovenského krasu. Uprostred leta, keď teploty na Silickej planine vystupujú vysoko nad 20 °C, stačí prísť k jej mohutnému vstupnému portálu a pocítite výrazný závan chladu.

Miesto pôsobí na prvý pohľad ako vstup do iného sveta. Okolitá krajina môže byť zaliata slnkom, zatiaľ čo v útrobách jaskyne sa udržiava chlad a v jej hornej časti sa nachádza ľadová výplň.

Silická ľadnica sa nachádza približne 2 kilometre západne od obce Silica v okrese Rožňava, v nadmorskej výške 503 metrov. Jej poloha je pritom jedným z dôvodov, prečo je taká výnimočná. Správa slovenských jaskýň ju označuje za najnižšie položenú klasickú ľadovú jaskyňu v severnom miernom klimatickom pásme.

Silická ľadnica patrí k svetovým prírodným unikátom

Silická ľadnica je zaľadnená priepasť v strednej časti Silickej planiny. Ústie vstupnej korózno-rútivej priepasti sa nachádza v nadmorskej výške 503 m n. m.

Jaskyňa dosahuje dĺžku približne 1 100 metrov a hĺbku 110 metrov. Jej dolné, prevažne horizontálne časti vytvoril podzemný tok Čierneho potoka.

Práve spojenie relatívne nízkej nadmorskej výšky a pretrvávajúceho ľadu robí zo Silickej ľadnice mimoriadnu prírodnú lokalitu.

Prečo sa v jaskyni udržiava ľad aj počas leta

Zaľadnenie Silickej ľadnice súvisí s jej špecifickým tvarom a cirkuláciou vzduchu. Po zarútení prepojenia medzi hornou a dolnou časťou jaskyne vznikol uzavretý depresný priestor, v ktorom sa začal hromadiť studený vzduch.

Ten je ťažší než teplý vzduch a zostáva zachytený v spodných častiach priestoru. Výsledkom je mimoriadne chladná mikroklíma, ktorá umožňuje tvorbu a udržiavanie ľadu aj v období, keď vonkajšie teploty výrazne stúpajú.

Návštevník preto môže zažiť veľmi výrazný kontrast. Na povrchu môže byť horúci letný deň, no pri zostupe k portálu sa teplota citeľne znižuje.

Čierny potok spája Silickú ľadnicu s podzemím Slovenského krasu

Jaskyňa nevznikla izolovane. Je súčasťou rozsiahlejšieho Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému.

Podzemný tok Čierneho potoka formoval dolné časti Silickej ľadnice a jeho vody ďalej pokračujú podzemím smerom ku Gombaseckej jaskyni.

Slovenský kras je známy rozsiahlym systémom krasových javov, priepastí, podzemných tokov a jaskýň, pričom Silická ľadnica patrí medzi jeho najzaujímavejšie časti.

Jaskyňa má dĺžku viac ako kilometer

Rozmery podzemia sú podstatne väčšie, než naznačuje pohľad zo vstupného portálu.

  • dĺžka jaskyne: približne 1 100 metrov
  • hĺbka: približne 110 metrov
  • nadmorská výška vstupu: 503 m n. m.
  • poloha: približne 2 km západne od obce Silica

Do Archeologického dómu prenikol v roku 1931 Ján Majko. Ďalšie pokračovanie podzemných priestorov pozdĺž Čierneho potoka objavili českí speleopotápači v roku 1988.

Do útrob jaskyne návštevníci nevstupujú

Silická ľadnica nie je klasickou sprístupnenou jaskyňou s prehliadkovým okruhom.

Návštevníci sa môžu dostať po turistickom chodníku k upravenej terase pri vstupnom portáli. Odtiaľ možno nazrieť do chladného priestoru jaskyne a pri vhodných podmienkach vidieť aj časť ľadovej výplne.

Pohyb mimo vyznačeného chodníka a upravenej terasy je zakázaný a môže byť nebezpečný. Skalné steny sú strmé a samotná priepasť siaha hlboko pod úroveň terénu.

Fotogaléria

Zdroj fotiek: Facebook – Región Gemer, Správa slovenských jaskýň

V lete tu pocítite výrazný teplotný rozdiel

Jedným z najsilnejších zážitkov pri návšteve je prudká zmena teploty.

Ešte niekoľko desiatok metrov od jaskyne môže návštevník kráčať v horúcom letnom počasí. Pri približovaní sa k portálu však začne byť vzduch citeľne chladnejší.

Práve táto vlastnosť urobila zo Silickej ľadnice obľúbenú zastávku turistov. Návšteva pritom nevyžaduje vstup hlboko do podzemia – charakteristickú mikroklímu možno pocítiť už pri samotnom vstupe.

Výnimočná mikroklíma vytvára biologickú inverziu

Silická ľadnica nie je zaujímavá iba ľadom. V jej okolí sa prejavuje aj jav nazývaný inverzia flóry a fauny.

Za bežných okolností sa s rastúcou nadmorskou výškou objavujú chladnomilnejšie druhy rastlín a živočíchov. Tu je situácia obrátená. Studený vzduch z jaskyne vytvára podmienky, ktoré umožňujú chladnomilným druhom prežívať v podstatne nižšej nadmorskej výške.

V bezprostrednom okolí vstupu sa preto môžu objavovať druhy typické skôr pre vyššie položené horské oblasti.

Silická ľadnica je domovom vzácnych živočíchov

Jaskyňa je významná aj z biologického hľadiska. Počas zimného obdobia poskytuje úkryt viacerým druhom netopierov.

Medzi nimi sa vyskytujú najmä netopier obyčajný a podkovár malý, ojedinele aj ďalšie vzácnejšie druhy.

V podzemí a jeho bezprostrednom okolí sa nachádzajú aj vzácne bezstavovce vrátane niektorých druhov chrobákov, mnohonôžok a pavúkov viazaných na špecifické prostredie Slovenského krasu.

Aj preto je lokalita predmetom prísnej ochrany.

Ľudia využívali jaskyňu už v praveku

Silická ľadnica je zároveň významnou archeologickou lokalitou.

Pred výraznejším zaľadnením bola jaskyňa v rôznych obdobiach využívaná človekom. Archeologické nálezy pochádzajú z neolitu, doby bronzovej aj laténskeho obdobia.

Nájdené uhlíky z ohnísk naznačujú dokonca možné osídlenie už v mladšom paleolite.

To znamená, že dnešný prírodný unikát bol pre ľudí zaujímavým miestom už pred tisíckami rokov.

Silická ľadnica bola známa už pred stáročiami

O jaskyni sa vedelo dávno pred moderným speleologickým výskumom.

Z roku 1719 pochádza jeden z prvých známych nákresov jaskyne, ktorý vytvoril Juraj Buchholtz mladší. Matej Bel ju následne spomenul aj vo svojom opise Turnianskej stolice z 18. storočia.

Silická ľadnica tak patrí medzi slovenské jaskyne, ktoré priťahovali záujem vzdelancov a prírodovedcov už v období, keď bol systematický výskum podzemia ešte len v začiatkoch.

Rudná trať v okolí pripomína banícku minulosť regiónu

Zaujímavosťou širšieho okolia Silickej planiny je aj história spojená s ťažbou a prepravou železnej rudy.

V regióne sa v minulosti nachádzali banské a hutnícke prevádzky a doprava surovín výrazne ovplyvňovala život miestnych obyvateľov. Staré banské a dopravné trasy dnes na viacerých miestach pohltila príroda, no stále pripomínajú obdobie, keď bola táto časť Slovenska úzko spätá s baníctvom a spracovaním železnej rudy.

Práve kombinácia krasovej krajiny, historických trás a technických pamiatok robí zo širšieho okolia Silickej ľadnice zaujímavý cieľ aj pre návštevníkov, ktorých nelákajú iba jaskyne.

Súčasť svetového prírodného dedičstva UNESCO

Silická ľadnica patrí do rozsiahleho komplexu Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu, ktorý bol v roku 1995 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o svetové prírodné, nie kultúrne dedičstvo.

Územie je výnimočné mimoriadnou koncentráciou rozmanitých krasových javov a jaskýň na relatívne malej ploche. UNESCO pri zápise vyzdvihlo práve komplexnosť a zachovalosť tunajších podzemných systémov.

Silická ľadnica je zároveň národnou prírodnou pamiatkou a patrí medzi najprísnejšie chránené prírodné lokality.

Ako dostať k Silická ľadnica

Okres: Slovenský kras ( Košický kraj )

GPS: N 48.549063836028104, E 20.503453395755116

Najjednoduchší prístup vedie žltou turistickou značkou z obce Silica.

Samotná cesta nie je dlhá a preto je návšteva vhodná aj ako kratší výlet po Silickej planine. Druhou možnosťou je vyraziť od menšieho parkoviska pri ceste pred obcou Silica.

Orientačne počítajte:

  • z obce Silica približne 20 minút pešo,
  • od parkoviska pri Silickej planine približne 15 minút pešo.

Terén pri samotnom portáli môže byť vlhký a chladný, preto je vhodná pevná turistická obuv.

Často kladené otázky

Silická ľadnica leží na Silickej planine v Slovenskom krase, približne 2 km západne od obce Silica v okrese Rožňava.

Do samotných podzemných priestorov sa bežne nevstupuje. Návštevníci sa môžu dostať k upravenej terase pri vstupnom portáli, odkiaľ možno nazrieť dovnútra.

Áno, v hornej časti jaskyne sa vďaka špecifickej mikroklíme udržiava ľadová výplň aj počas teplejších mesiacov.

Jaskyňa má približne 1 100 metrov a dosahuje hĺbku približne 110 metrov.

Vstup do Silickej ľadnice sa nachádza v nadmorskej výške približne 503 m n. m.

Tvar jaskyne umožňuje hromadenie studeného vzduchu v uzavretom depresnom priestore, čo vytvára vhodné podmienky na tvorbu a pretrvávanie ľadu.

Správa slovenských jaskýň ju uvádza ako najnižšie položenú klasickú ľadovú jaskyňu v severnom miernom klimatickom pásme.

Áno. Je súčasťou lokality Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu, ktorá je od roku 1995 zapísaná v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Pridaj komentár