Rod Zápoľskovcov (Zápoľskí) (maď. Szapolyai, chorv. Zapoljski) patril medzi najvýznamnejšie uhorské magnátske rody neskorého stredoveku. Mal chorvátsky pôvod a pochádzal z dediny Zapolje v Slávónsku (dnešné Chorvátsko), podľa ktorej prijal aj svoje meno. V priebehu 15. a 16. storočia sa Zápoľskovci vypracovali medzi najmocnejšie rodiny Uhorska a zohrali kľúčovú úlohu v boji o uhorskú kráľovskú korunu.
Dejiny rodu
Prvé významné kontakty s kráľovským dvorom mal Ján Zápoľský, ktorý sa v roku 1396 zúčastnil bitky pri Nikopole po boku kráľa Žigmunda Luxemburského. Za vlády Jána Huňadyho sa bratom Štefanovi a Imrichovi Zápoľským vďaka podpore Mateja Korvína podarilo získať rozsiahle majetky, ktoré po Imrichovej smrti zdedil Štefan Zápoľský. Ten bol v roku 1492 zvolený za uhorského palatína, jednu z najvyšších hodností v krajine.
Po jeho smrti sa hlavou rodu stal Ján Zápoľský, ktorý bol ešte ako mladík na podnet ostríhomského arcibiskupa Tomáša Bákoca vymenovaný kráľom Vladislavom II. za spišského, liptovského a zemplínskeho župana. Vďaka sobášu s dcérou poľského kráľa Žigmunda Jagelovského vzrástol politický vplyv rodu ešte viac. Po prijatí zákona z roku 1505, ktorý umožňoval zvoliť na uhorský trón iba domáceho šľachtica, sa Ján Zápoľský stal hlavným kandidátom na kráľa.
Zápoľskovci mali svoje hlavné sídla na Spišskom hrade a v Trenčíne a rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali politiku severného Horného Uhorska, najmä v oblasti Spiša. V roku 1510 bol Ján Zápoľský na príhovor poľského kráľa menovaný sedmohradským vojvodom. Rod postupne nahromadil rozsiahle majetky po celom Uhorsku, najmä na území dnešného Slovenska v Nitrianskej, Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej, Spišskej a Šarišskej stolici, a jeho členovia zastávali najvyššie štátne úrady.
Ďalšiu popularitu získal Ján Zápoľský po víťazstve nad sedliackym povstaním Juraja Dóžu v roku 1514 pri Temešvári, kde bojoval spolu s bratom Jurajom Zápoľským a Štefanom Báthorym. Po smrti Ľudovíta II. Jagelovského v bitke pri Moháči (1526) vypukol boj o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským. Ján bol 11. novembra 1526 korunovaný za uhorského kráľa, no krajina sa následne rozdelila medzi dvoch panovníkov a Osmanskú ríšu, čo potvrdil Veľkovaradínsky mier (1538).
V roku 1540 sa Jánovi Zápoľskému narodil syn Ján II. Žigmund, no kráľ krátko nato zomrel. Boje pokračovali až do roku 1571, keď Ján Žigmund ako osmanský vazal vládol v Sedmohradsku, kde však 14. marca 1571 zomrel. Jeho smrťou rod Zápoľskovcov vymrel po meči.
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov patrili najmä Ján Zápoľský (uhorský kráľ), Štefan Zápoľský (uhorský palatín), Barbora Zápoľská (poľská kráľovná) a Ján II. Žigmund Zápoľský (sedmohradské knieža).
Erb rodu
Erb Zápoľskovcov prešiel výrazným vývojom. Najstaršie varianty zobrazovali obrnené rameno s mečom alebo koleso, neskôr sa ustálil motív strieborného vlka na zelenom trojvrší, doplnený hviezdou a polmesiacom. Ďalším významným symbolom bol strieborný jednorožec na červenom poli. V konečnej podobe sa erby spojili do štvrteného štítu s vlkom a jednorožcom, pričom klenotom bol z koruny vyskakujúci jednorožec. Na niektorých vyobrazeniach sa objavovalo aj motto SIC FATA VOLUNT.
