Nádasdyovci z Fogáraša (maď. nádasdi és fogarasföldi Nádasdy család) boli významný uhorský a neskôr rakúsky šľachtický rod, ktorého pôvod siaha hlboko do stredoveku. Už v 13. storočí patrili medzi uhorských magnátov a v 16. storočí získali grófsky titul.
Dejiny rodu
Pôvod rodu nie je úplne jasný. Podľa niektorých historikov mohli pochádzať z Anglicka, odkiaľ sa ich predkovia dostali do Chorvátska a Uhorska. Už v 12. – 13. storočí členovia rodu zastávali vysoké cirkevné a svetské úrady, vrátane chorvátskych bánov.
Jednou z najvýznamnejších osobností bol Tomáš Nádasdy (1498 – 1562), uhorský palatín a chorvátsky bán. Jeho syn František Nádasdy (1555 – 1604) bol uhorským generálom a manželom neslávne známej Alžbety Báthoryovej. Po jej smrti rozsiahle majetky Báthoryovcov prešli na rod Nádasdyovcov.
V roku 1625 boli Pavol a Ondrej Nádasdyovci povýšení cisárom Ferdinandom II. do uhorského grófskeho stavu. Rod sa následne rozdelil na viaceré línie, ktoré pôsobili v Uhorsku, Sedmohradsku aj Rakúsku.
V 18. a 19. storočí zastávali Nádasdyovci významné politické, vojenské a cirkevné funkcie, vrátane postov ministrov, biskupov, poľných maršalov a dvorských kancelárov. Rod si udržal spoločenský význam až do 20. storočia.
Významní členovia rodu
Tomáš Nádasdy – uhorský palatín, chorvátsky bán
František Nádasdy – generál, manžel Alžbety Báthoryovej
František II. Nádasdy – krajinský sudca, odporca Habsburgovcov
František Leopold Nádasdy – rakúsky poľný maršal, chorvátsky bán
František Serafín Nádasdy – minister spravodlivosti, dvorský kancelár
