Bubekovci (staršie Bebekovci, základný tvar Bubek / Bebek, maď. Bebek) boli významným uhorským šľachtickým rodom, ktorého dejiny sú úzko späté s územím dnešného Slovenska, predovšetkým s Gemerom. Rod patril medzi najvplyvnejšie vetvy rodu Ákošovcov.
Pôvod a počiatky rodu
Najstaršia písomná zmienka o rode pochádza z roku 1243, keď kráľ Belo IV. po mongolskom vpáde daroval Detrikovi a jeho bratovi Filipovi rozsiahle územia na hornom Gemeri. Slovenskí i maďarskí historici ich zaraďujú medzi Ákošovcov, z ktorých Bubekovci priamo vzišli.
Rozdelenie rodu
V roku 1318 si potomkovia Detrikovho syna Benedikta – Dominik, Mikuláš, Ladislav a Peter – rozdelili dedičný majetok.
Dominik a Mikuláš získali Plešivec, Kameňany a trinásť dedín
Ladislav a Peter získali Štítnik a jedenásť dedín
Tým sa rod rozdelil na dve hlavné vetvy:
Bubekovcov z Plešivca
pánov zo Štítnika – Štítnikovcov
Plešivec a rodové sídla
Plešivec sa stal centrom moci vetvy Bubekovcov z Plešivca. Dominik Bubek tu dal postaviť hrad Plešivec a zároveň aj rodový kostol sv. Juraja, prvýkrát spomínaný v roku 1314. Na začiatku 15. storočia k nemu pribudla neskorogotická pohrebná kaplnka, v ktorej je pochovaný Ladislav Bubek.
Krásna Hôrka a mocenský vzostup
V 13. storočí začali Bubekovci s výstavbou hradu Krásna Hôrka, ktorý s krátkou prestávkou vlastnili až do roku 1566. Rod dosiahol vysoké postavenie – jeho príslušníci pôsobili ako palatíni, župani, hlavní pokladníci, báni a sedmohradskí vojvodovia.
Zánik rodu
Po konflikte s cisárom boli Bubekovcom zhabané majetky, hrad Plešivec zničený a Krásna Hôrka im bola odobratá.
Juraj Bubek, posledný mužský člen rodu, sa uchýlil do Sedmohradska, kde v roku 1567 zomrel bez potomkov, čím rod vymrel po meči.
Erb Bubekovcov
Erb rodu tvorí červený štít so strieborným tlapovitým krížom, z ktorého vyrastajú čierne pštrosie perá. V klenote sa nachádza korunovaná panna, v niektorých variantách doplnená o ryby alebo iniciály majiteľa pečate. Podoba erbu sa mierne menila podľa vetvy a obdobia.
