Arpádovci (aj Árpádovci) patrili medzi najvýznamnejšie a najstaršie panovnícke dynastie v Uhorsku. Pôvodne išlo o najmocnejší náčelnícky rod staromaďarského kmeňového zväzu, z ktorého sa neskôr stal vládnuci rod Uhorského kráľovstva. Dynastia vládla približne od roku 1000 do roku 1301 a pochádzalo z nej celkovo 24 uhorských kráľov. Za zakladateľa rodu sa považuje Álmoš, pričom rozhodujúcu úlohu pri vzniku štátu zohral jeho potomok Gejza a najmä jeho syn Štefan I.
Staromaďarské kmene sa na prelome 9. a 10. storočia usadili v Panónskej kotline, kde spočiatku žili najmä z výbojov a vojenských ťažení. Významný zlom nastal po bitke pri rieke Lech (955), po ktorej sa Maďari natrvalo usadili.
Do popredia sa dostali potomkovia Arpáda. Gejza prijal kresťanstvo a položil základy štátu. Jeho syn Štefan I. bol v roku 1000 korunovaný za kráľa, čím vzniklo Uhorského kráľovstvo. Zaviedol kresťanskú organizáciu a upevnil moc.
Arpádovci spravovali aj údelné kniežatstvá – najmä Nitrianske a Biharské, pričom Nitriansko malo význam najmä na území dnešného Slovenska.
Rod udržiaval dynastické kontakty s okolitými krajinami (Poľsko, Čechy, Byzancia, Kyjevská Rus), čím sa stal dôležitým prvkom stredoeurópskej politiky.
Nástupnícky princíp seniorátu často spôsoboval konflikty a občianske vojny.
Medzi najvýznamnejšie patrili:
Tieto spory oslabovali štát, no dynastia si udržala moc viac ako 300 rokov.
Arpádovci zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní Uhorského štátu a jeho začlenení do kresťanskej Európy. Zaviedli cirkevnú organizáciu a upevnili kráľovskú moc. Ich vplyv bol výrazný aj na území dnešného Slovenska.
Dynastia vymrela v roku 1301 smrťou Ondreja III.
Štefan I. – prvý uhorský kráľ
Ondrej I. – upevnil moc dynastie
Belo I. – posilnil stabilitu krajiny
Ladislav I. Svätý – významný a svätorečený panovník
Koloman – zákonodarca
Belo IV. – obnoviteľ krajiny po Tatároch
Ondrej III. – posledný arpádovský kráľ
Erb tvorili červené a strieborné vodorovné pruhy (arpádovské brvná), ktoré sa stali symbolom uhorskej štátnosti.