Adam František Kollár
Adam František Kollár – Slovenský Sokrates
Adam František Kollár (1718 – 1783) bol významný slovenský spisovateľ, historik a knihovník, ktorého prínos sa rozprestiera nielen v oblasti literatúry a histórie, ale aj v školstve a verejnej správe. Pre jeho múdrosť a rozhľadenosť bol prezývaný „slovenský Sokrates“, čo odráža jeho vplyv na dobovú spoločnosť a intelektuálne prostredie.
Život a vzdelanie
Adam František Kollár sa narodil 17. apríla 1718 v Terchovej v Uhorsku (dnes Slovensko). Pochádzal z rodiny Mateja Kolárika a Regíny Myslovskej. Už od útleho veku prejavoval výnimočný intelekt, ktorý ho priviedol na gymnáziá v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Neskôr, v rokoch 1734 – 1736, študoval v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Pre názorové nezhody však z rádu vystúpil ešte pred vysvätením. V štúdiách pokračoval vo Viedni, kde sa venoval filozofii a teológii.
Knihovnícka a vedecká kariéra
Kollárova kariéra vo viedenskej Dvornej knižnici začala v roku 1748, keď sa stal skriptorom (písačom). V nasledujúcich rokoch postupoval vo funkciách, až sa stal riaditeľom tejto významnej inštitúcie v roku 1774. Počas svojej pôsobnosti vo Viedni sa výrazne zaslúžil o rozvoj knižnice a systematicky pracoval na vytváraní katalógov teologických tlačí a rukopisov. Jeho najvýznamnejším prínosom ako knihovníka bolo vydanie siedmich zväzkov zastaraných katalógov, čím sprístupnil dôležité historické diela pre širšiu verejnosť.
Poradca Márie Terézie
Adam František Kollár bol osobným poradcom kráľovnej Márie Terézie, a to najmä v otázkach týkajúcich sa Uhorska. Panovníčka si Kollárovu múdrosť a rozhľadenosť vážila natoľko, že ho v roku 1775 povýšila do šľachtického stavu a darovala mu dedinu Keresztény v dnešnom Maďarsku. Kollár sa stal členom vedeckých komisií a významným reformátorom školstva. Vytvoril pedagogické práce, ktoré mali vplyv na školskú reformu Márie Terézie. Založil aj Akadémiu orientálnych jazykov vo Viedni, čím prispel k šíreniu vedeckého poznania a kultúrnej výmeny.
Osvietenský mysliteľ a reformátor
Kollár sa prejavil ako stúpenec osvietenského absolutizmu a vo svojich dielach požadoval reformy, ktoré zahŕňali zrušenie nevoľníctva, zavedenie zdanenia šľachty a náboženskú slobodu. Jeho návrhy narazili na odpor uhorskej šľachty a katolíckej cirkvi, čo vyvrcholilo verejným pálením jeho diel na bratislavskom námestí. Napriek tomu Kollár svojimi ideami ovplyvnil verejný diskurz a položil základy moderného myslenia v Uhorsku.
Literárna činnosť a diela
Kollár bol autorom viacerých významných diel, ktoré sa zaoberali dejinami Uhorska, slovanskými národmi a pedagogikou. Jeho dielo De originibus et usu perpetuo potestatis legislatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae (1764) pobúrilo uhorskú šľachtu svojimi návrhmi na posilnenie panovníckej moci a reformy v oblasti cirkevných záležitostí. Medzi jeho ďalšie diela patrí Analecta monumentorum omnis aevi Vindobonensia (1761-1762) a Ratio educationis (1777), ktoré ovplyvnili školskú reformu v Uhorsku.
Odkaz Adama Františka Kollára
Adam František Kollár zanechal hlboký odkaz nielen ako spisovateľ a historik, ale aj ako reformátor a bojovník za spravodlivosť a rovnosť. Jeho diela a myšlienky mali veľký vplyv na školstvo a spoločenské reformy v 18. storočí. Kollár bol príkladom osvietenského mysliteľa, ktorý sa nebál postaviť proti mocným v mene pokroku a vzdelanosti.
Umrel 10. júla 1783 vo Viedni, no jeho odkaz žije ďalej ako inšpirácia pre všetkých, ktorí sa venujú vzdelávaniu, vede a reformám
