Národný park Poloniny

Najvýchodnejším slovenským národným parkom je Národný park Poloniny s pôvodnými rozľahlými bukovými a jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová zapísanými od roku 2007 v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Národný park Poloniny pribudol do siete slovenských národných parkov v roku 1997. Rozloha národného parku je 29 805 ha a výmera ochranného pásma je 10 973 ha. Je lokalizovaný na slovensko-poľsko-ukrajinskom pohraničí a bezprostredne susedí s poľským Bieszczadskim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskym nacionaľnym pryrodnym parkom. Horský celok, v ktorom národný park vyhlásili, je známy pod názvom Bukovské vrchy. Pomenovanie Poloniny pochádza od jedinečných horských hrebeňových lúk nachádzajúcich sa nad úrovňou lesa – v týchto končinách sa nazývajú poloniny.

V roku 1993 bol NP Poloniny zaradený organizáciou UNESCO do siete medzinárodných biosférických rezervácií. V júni 2007 boli do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO pripísané aj pralesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských vrchoch spolu s Vihorlatským pralesom vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat a s pralesmi na Ukrajine.

Takmer 80 % rozlohy tvoria lesy, typický ráz krajiny predstavujú zaoblené hrebene a zamokrené doliny. Len miestami vystupujú na povrch ostré skalné vrchy. Výnimočnosť územia spočíva vo výskyte najväčších komplexov pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe, ktoré miestami prechádzajú až do pralesov, a v mimoriadnej koncentrácii vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Územie charakterizuje výskyt veľkých šeliem – medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida a mačky divej a žije tu aj zubor hôrny, ktorý sa sa vo voľnej prírode na Slovensku vyskytuje iba v NP Poloniny.

Hlavným východiskom pre návštevu Polonín je obec Nová Sedlica.