Jozef Miloslav Hurban
Jozef Miloslav Hurban patril k najvýraznejším osobnostiam slovenského národného života 19. storočia. Bol spisovateľom, novinárom, politikom, evanjelickým kňazom aj organizátorom národného hnutia. Výrazne sa zapísal do procesu formovania spisovnej slovenčiny, revolučných udalostí rokov 1848 – 1849 aj do rozvoja slovenskej literatúry, kultúry a vzdelanosti.
Narodil sa 19. marca 1817 v Beckove a zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom. Počas svojho života sa stal jedným z najbližších spolupracovníkov Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu a takmer polstoročie patril k aktívnym predstaviteľom slovenského verejného života.
Detstvo a štúdiá Jozefa Miloslava Hurbana
Jozef Miloslav Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove v rodine evanjelického farára. Časť vzdelania získal v Trenčíne a následne pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde študoval v rokoch 1830 až 1840.
Práve bratislavské prostredie výrazne ovplyvnilo jeho ďalší život. Spoznal sa tu s Ľudovítom Štúrom a zapojil sa do aktivít mladej generácie slovenských vzdelancov. Spoločne pôsobili v Spoločnosti česko-slovenskej a neskôr v Ústave reči a literatúry československej.
Dôležitou udalosťou bolo stretnutie štúrovskej mládeže na Devíne 24. apríla 1836. Hurban tu podľa vtedajšieho zvyku prijal slovanské meno Miloslav, ktoré sa stalo súčasťou jeho mena.
Od kňaza k národnému buditeľovi
Po ukončení štúdia teológie bol Hurban v roku 1840 vysvätený za evanjelického kňaza. Najskôr pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a od roku 1843 ako farár v obci Hlboké, ktorá sa stala jedným z najdôležitejších miest jeho života.
Jeho pôsobenie však nebolo obmedzené iba na cirkev. Organizoval ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti. Vzdelávanie a osvetu vnímal ako jednu z ciest, ako posilniť slovenské národné povedomie.
Hlboké sa zároveň stalo miestom, kde sa odohrávali rozhodujúce udalosti slovenského národného hnutia.
Hurban, Štúr a Hodža rozhodovali o spisovnej slovenčine
K najvýznamnejším udalostiam Hurbanovho života patrí stretnutie Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu na fare v Hlbokom v júli 1843.
Trojica sa dohodla, že základom nového celonárodného spisovného jazyka sa stane stredoslovenské nárečie. Rozhodnutie malo pomôcť jazykovo zjednotiť Slovákov a vytvoriť spoločný základ pre literatúru, kultúru aj národné hnutie.
Hurban pritom nezostal iba pri podpore novej slovenčiny. Už druhý ročník almanachu Nitra z roku 1844 vydal v novej spisovnej slovenčine, čím ju pomohol uviesť do literárnej praxe.
V tom období stál aj pri vzniku kultúrneho spolku Tatrín, ktorý zohrával významnú úlohu pri rozvoji slovenského národného a kultúrneho života.
Zdroj fotiek: Web – paseka.sk
Slovenské pohľady a Hurbanova publicistická činnosť
Hurban pochopil význam tlače pre šírenie národných, kultúrnych a politických myšlienok. V roku 1846 založil Slovenské pohľady, ktoré patria medzi najvýznamnejšie slovenské literárne časopisy.
Počas života prispieval do veľkého množstva periodík a venoval sa literárnym štúdiám, recenziám, kritikám, komentárom, správam, fejtónom či politickej publicistike.
Jeho novinárska a vydavateľská činnosť bola úzko spätá s jeho snahou o kultúrne a politické povznesenie Slovákov.
Zdroj fotky: Web- Wikipédia
Jozef Miloslav Hurban a revolúcia 1848 – 1849
Revolučné roky 1848 a 1849 predstavujú jednu z najvýraznejších kapitol Hurbanovho života. Stal sa jednou z hlavných postáv slovenského revolučného hnutia.
Dňa 18. marca 1848 sa na jeho fare v Hlbokom uskutočnila porada slovenských národovcov. Nasledovali verejné zhromaždenia a politické aktivity, ktorých cieľom bolo formulovať požiadavky Slovákov.
Hurban sa podieľal na Nitrianskych žiadostiach a následne aj na celonárodnom programe známom ako Žiadosti slovenského národa.
V rokoch 1848 – 1849 sa stal spolupredsedom Slovenskej národnej rady, prvého slovenského národnopolitického orgánu. Patril tiež medzi organizátorov slovenských dobrovoľníckych výprav.
Jeho aktivita nezostala bez následkov. Uhorská vláda naňho vydala zatykač, a preto musel odísť do českých krajín. Zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe a aj revolučných udalostí v českej metropole.
Zdroj fotiek: Facebook – Rok slovenských osobností a udalostí, Web – Wikipédia
Po revolúcii sa ocitol pod dohľadom úradov
Po porážke revolučného hnutia prišlo obdobie politického útlmu. Hurban sa dostal pod policajný dohľad a jeho možnosti verejne pôsobiť boli obmedzené.
Viac sa preto venoval cirkevnej, teologickej a literárnej činnosti. Po uvoľnení pomerov na prelome 50. a 60. rokov 19. storočia sa však opäť zapojil do slovenského politického života.
Bol spolutvorcom Memoranda národa slovenského z roku 1861, ktoré patrilo k najdôležitejším politickým dokumentom slovenského národného hnutia 19. storočia. Neskôr sa stal aj jedným zo zakladajúcich členov Matice slovenskej.
Zdroj fotiek: Web – Wikipédia, Matica slovenská
Za svoje názory bol aj väznený
Ani v neskoršom veku sa Hurban nevzdal verejného a politického pôsobenia. Kritizoval národnostnú politiku Uhorska a vystupoval proti opatreniam namiereným voči slovenským inštitúciám.
Za svoje politické a publicistické texty bol väznený a finančne trestaný. Ostro sa postavil aj proti zatvoreniu slovenských gymnázií a zrušeniu Matice slovenskej.
Hurban tak zostal aktívnym obhajcom slovenských národných záujmov prakticky až do konca života.
Literárna tvorba Jozefa Miloslava Hurbana
Hurban bol nielen politikom a národným buditeľom, ale aj významným predstaviteľom slovenského romantizmu. Venoval sa próze, poézii, publicistike, cestopisnej tvorbe aj literárnej histórii.
Jeho tvorba často reagovala na spoločenské problémy a národné otázky. Používal humor, iróniu či satiru a kritizoval napríklad alkoholizmus, úžerníctvo alebo malomeštiactvo.
K známym dielam Jozefa Miloslava Hurbana patria napríklad:
- Cesta Slováka k slovanským bratom na Morave a v Čechách,
- Prechádzka po Považskom svete,
- Olejkár,
- Korytnické poháriky,
- Od Silvestra do Troch kráľov,
- Slovenskí žiaci,
- Gottšalk,
- Slovensko a jeho život literárny.
V jeho prózach sa objavovali historické témy, obrazy dobového života aj satirický pohľad na slovenskú spoločnosť.
Osobitné miesto v jeho tvorbe má rozsiahly životopis Ľudovíta Štúra, ktorý vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch v 80. rokoch 19. storočia.
Manželstvo s Annou Jurkovičovou a rodina
Významnú úlohu v Hurbanovom súkromnom živote zohrávala Anna Jurkovičová, dcéra národného buditeľa Samuela Jurkoviča a jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek.
Spoločne mali deväť detí – štyri dcéry a päť synov. Medzi ich potomkov patril aj významný slovenský spisovateľ, novinár a politik Svetozár Hurban-Vajanský.
Hurbanov život tak nezanechal stopu iba v politike či literatúre. Jeho rodina zostala súčasťou slovenského kultúrneho a verejného života aj v nasledujúcich generáciách.
Posledné roky života a smrť
V posledných desaťročiach svojho života sa Hurban naďalej venoval publicistike, cirkevným otázkam, literárnej histórii a hodnoteniu udalostí, ktoré sám pomáhal formovať.
Spracovával dejiny slovenského národného hnutia a venoval sa aj životu a odkazu svojho blízkeho spolupracovníka Ľudovíta Štúra.
Jozef Miloslav Hurban zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom vo veku 70 rokov.
Zdroj fotiek: Facebook – Jozef Miloslav Hurban
Prečo je Jozef Miloslav Hurban významnou osobnosťou slovenských dejín
Hurbanovo meno sa spája s viacerými kľúčovými udalosťami slovenského 19. storočia. Podieľal sa na presadzovaní spisovnej slovenčiny, stál pri vzniku Tatrína a Slovenských pohľadov, patril k vedúcim predstaviteľom revolučného hnutia v rokoch 1848 – 1849, pôsobil v Slovenskej národnej rade, podieľal sa na Memorande národa slovenského a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej.
Zároveň po sebe zanechal rozsiahlu literárnu a publicistickú tvorbu. Jeho život tak prepájal literatúru, politiku, kultúru, vieru, vzdelávanie a boj za národné práva.
Aj preto patrí Jozef Miloslav Hurban spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom medzi najvýraznejšie osobnosti štúrovskej generácie a slovenského národného obrodenia.
Často kladené otázky
Jozef Miloslav Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove v rodine evanjelického farára.
Bol spisovateľom, novinárom, politikom, evanjelickým kňazom, publicistom a národným buditeľom. Patril k vedúcim predstaviteľom slovenskej národnej generácie 19. storočia.
V roku 1843 sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom podieľal na rozhodnutí prijať stredoslovenské nárečie za základ novej spisovnej slovenčiny. Následne ju použil aj v almanachu Nitra.
Áno. V revolučných rokoch 1848 – 1849 patril k jej vedúcim predstaviteľom a spolupredsedom.
Medzi známe diela patria napríklad Olejkár, Od Silvestra do Troch kráľov, Korytnické poháriky, Gottšalk či Cesta Slováka k slovanským bratom na Morave a v Čechách.
Jeho manželkou bola Anna Jurkovičová, dcéra Samuela Jurkoviča a významná predstaviteľka slovenského ochotníckeho divadla.
Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom, kde dlhé roky pôsobil ako evanjelický farár.
Hurban patril medzi Štúrových najbližších spolupracovníkov. Spoločne pôsobili v národnom hnutí, podieľali sa na formovaní spisovnej slovenčiny a Hurban neskôr napísal aj rozsiahly Štúrov životopis.
Bádam sám, alebo s rodinou ako tím nadšených cestovateľov, ktorá miluje objavovať krásy Slovenska a jeho okolia. Na blogu „Krása Slovenska“ zdieľame zážitky z ciest po prírode, návštevy pamiatok, objavovania histórie a rôznych atrakcií. Cestujeme s deťmi do 10 rokov a radi objavujeme miesta, ktoré sú ideálne pre rodiny. Naše tipy a odporúčania pomáhajú iným dobrodruhom nájsť nové miesta na spoznávanie, od splavov až po skryté poklady v horách. Neváhajte nám poslať svoje vlastné tipy a inšpirácie – veď všade je pekne, ale doma naj!
INSTAGRAM
