František II. Rákoci
František II. Rákoci patril k najvýznamnejším osobnostiam uhorských dejín na prelome 17. a 18. storočia. Sedmohradský veľmož, šarišský župan a neskôr knieža sa stal vodcom rozsiahleho protihabsburského povstania, ktoré v rokoch 1703 až 1711 zasiahlo veľkú časť Uhorska vrátane územia dnešného Slovenska.
Narodil sa 27. marca 1676 v Borši na dnešnom juhovýchodnom Slovensku a zomrel 8. apríla 1735 v osmanskom exile. Jeho život sprevádzali šľachtické privilégiá, väzenie, vojna, politické rokovania aj dlhoročné vyhnanstvo.
Narodil sa v Borši do významného šľachtického rodu
František II. Rákoci sa narodil 27. marca 1676 v kaštieli v Borši, dnešnej obci v okrese Trebišov. Pochádzal z mimoriadne významného a bohatého šľachtického prostredia. Jeho otcom bol František I. Rákoci a matkou chorvátska šľachtičná Helena Zrínska.
Rod Rákociovcov bol už pred jeho narodením spojený s politikou Sedmohradska aj s odporom proti habsburskej moci. Jeho pradedo Juraj I. Rákoci patril medzi vodcov protihabsburského odboja a podobné postoje sa objavovali aj v ďalších generáciách rodiny.
Františkov otec zomrel ešte počas jeho útleho detstva. Výraznou osobnosťou v jeho živote sa preto stala predovšetkým matka Helena Zrínska.
Zdroj fotiek: Web – Wikipédia
Helena Zrínska a detstvo bez otca
František svojho otca prakticky nepoznal. Po jeho smrti sa Helena Zrínska vydala za Imricha Tököliho, ďalšieho významného vodcu protihabsburského povstania, ktorý sa stal Františkovým nevlastným otcom.
Rodinné prostredie tak bolo silne späté s odporom voči Habsburgovcom.
Františkovo detstvo však nebolo pokojné. Keď mal približne jedenásť rokov, bol násilne odlúčený od matky a už sa s ňou nikdy nestretol.
Na príkaz cisárskeho dvora bol následne vychovávaný v nemeckom duchu v jezuitských školách v Českom Krumlove, Jindřichovom Hradci a Prahe.
Zdroj fotiek: Web – Wikipédia, encyklopedie.ckrumlov.cz
Zo šľachtica sa stal šarišský župan
Po štúdiách sa mladý Rákoci vrátil do Viedne a neskôr cestoval aj po Taliansku. V roku 1694 bol vymenovaný za šarišského župana.
V tom istom období sa oženil s Šarlotou Amáliou z Hessen-Rheinfelsu. Manželia žili aj na Rákociho majetkoch na Šariši. Na určitý čas sa zdalo, že František bude viesť pokojný život vysokopostaveného uhorského šľachtica.
Politická situácia v Uhorsku však smerovala opačným smerom.
Prípravy povstania ho priviedli do väzenia
Rákoci sa zblížil s významným uhorským magnátom Mikulášom Berčénim a postupne sa zapojil do protihabsburských plánov. Snažil sa nadviazať kontakt aj s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., ktorý bol protivníkom Habsburgovcov.
Korešpondencia sa však dostala do rúk cisárskych úradov.
Rákoci bol zatknutý a dopravený do väzenia vo Viedenskom Novom Meste, kde mu hrozil vysoký trest. V roku 1701 sa mu však s pomocou cisárskeho dôstojníka Gottfrieda Lehmanna podarilo utiecť do Poľska.
Práve Poľsko sa stalo miestom, odkiaľ sa o dva roky neskôr vrátil ako vodca povstania.
Rákociho povstanie začalo v roku 1703
Začiatkom 18. storočia vládla v Uhorsku značná nespokojnosť. Habsburská politika, dane, prítomnosť cisárskeho vojska či náboženské otázky vyvolávali odpor medzi rôznymi spoločenskými vrstvami.
Keď v roku 1703 vypuklo povstanie na severovýchode Uhorska, jeho predstavitelia požiadali Rákociho, aby sa postavil na jeho čelo.
Rákoci súhlasil a z Poľska sa vrátil do Uhorska. Jeho bojové zástavy niesli heslo „S Bohom za vlasť a slobodu“ – Cum Deo pro patria et libertate.
Svojich bojovníkov sa snažil získavať aj sociálnymi ústupkami. Poddaným, ktorí bojovali v povstaleckej armáde, sľuboval počas vojenskej služby oslobodenie od poddanských povinností.
Zdroj fotky: Web – Wikipédia
Kuruci ovládli veľkú časť Uhorska
Povstalecké vojsko označované ako kuruci postupne získavalo ďalšie územia. Do boja sa zapájali poddaní, mešťania, zemania aj časť šľachty.
Už počas roku 1704 sa povstalcom podarilo ovládnuť rozsiahle oblasti dnešného Slovenska a ďalších častí Uhorska. Habsburgovci si na tomto území udržali najmä Bratislavu, Leopoldov a Trenčín.
Významným centrom povstania sa stali aj Košice, ktoré sa v októbri 1704 vzdali kuruckému vojsku.
V Sedmohradsku bol Rákoci vyhlásený za knieža a v roku 1705 ho snem v Sečanoch vyhlásil za vodcu konfederácie uhorských stavov.
Zdroj fotky: Web – Wikipédia
Košice patrili k Rákociho najdôležitejším mestám
František II. Rákoci mal ku Košiciam mimoriadne blízky vzťah. Mesto sa počas povstania stalo významným politickým a vojenským centrom.
V roku 1707 sa tu uskutočnil snem kuruckej šľachty a stolíc a na prelome rokov 1707 a 1708 Rákoci v Košiciach aj býval.
Košice neskôr vo svojich pamätiach označoval za jedno zo svojich najvernejších miest. Práve jeho spojenie s Košicami pokračovalo aj dlho po jeho smrti.
Bitka pri Trenčíne znamenala zásadný obrat
Povstanie nedokázalo svoje počiatočné úspechy udržať. V jeho radoch pribúdali vnútorné rozpory a krajinu zároveň zasiahla morová epidémia.
Rozhodujúci úder prišiel v auguste 1708 pri Trenčíne, kde Rákociho vojsko utrpelo vážnu porážku.
Bitka pri Trenčíne sa stala jedným z najvýznamnejších zlomov celého povstania. Kurucká armáda začala strácať územie aj podporu a habsburské vojská postupne získavali prevahu.
Rákoci napriek tomu v boji za svoje politické ciele pokračoval.
Zdroj fotiek: Facebook – Trenčín pre všetkých, Web – Wikipédia
Povstanie sa skončilo v roku 1711
Po ďalšom oslabovaní kuruckých síl nasledovali rokovania s cisárskou stranou. Výsledkom bol mier uzavretý v roku 1711, ktorý ukončil niekoľkoročné povstanie.
Rákoci sa však na dohode osobne nezúčastnil. V tom čase sa nachádzal v Poľsku a stále veril, že sa mu podarí získať zahraničnú pomoc a boj obnoviť.
Jeho snaha už úspech nepriniesla a do Uhorska sa natrvalo nevrátil.
Po povstaní nasledoval život v exile
Rákoci hľadal podporu na viacerých európskych dvoroch. Istý čas žil vo Francúzsku, kde sa snažil presadiť svoje politické plány.
Neskôr obrátil pozornosť k Osmanskej ríši a dúfal, že nový konflikt medzi Osmanmi a Habsburgovcami mu umožní opäť zasiahnuť do diania v Uhorsku.
Ani tento plán sa však nenaplnil.
Sultán mu napokon určil pobyt v meste Rodošto, dnešnom Tekirdağu v Turecku, kde prežil záver svojho života.
František II. Rákoci zomrel ďaleko od svojej vlasti
František II. Rákoci zomrel 8. apríla 1735 v Tekirdağu v Osmanskej ríši.
Jeho smrť však neznamenala koniec jeho príbehu. V Uhorsku sa postupne stal symbolom odporu proti Habsburgovcom a najmä v maďarskom historickom povedomí získal mimoriadne významné postavenie. Jeho meno nesú ulice, námestia a pamätníky a jeho podobizeň sa objavila aj na maďarských bankovkách.
Pozostatky Rákociho previezli do Košíc
Viac ako 170 rokov po Rákociho smrti sa jeho pozostatky symbolicky vrátili do krajiny, v ktorej sa odohrávala podstatná časť jeho života.
V roku 1906 boli jeho telesné pozostatky prenesené do Košíc a uložené v krypte Dómu svätej Alžbety. Spolu s ním sú tam pochovaní aj ďalší členovia jeho rodiny a spolupracovníci.
S jeho poslednými rokmi života sú Košice spojené aj ďalším spôsobom. V areáli Katovej bašty sa nachádza replika Rákociho domu z Rodošta, pripomínajúca miesto jeho tureckého exilu.
Prečo patrí František II. Rákoci medzi významné osobnosti našich dejín
František II. Rákoci sa stal vodcom posledného veľkého protihabsburského stavovského povstania v Uhorsku. Jeho život je pritom úzko spätý aj s územím dnešného Slovenska.
Narodil sa v Borši, bol šarišským županom, pôsobil v Košiciach a jedna z rozhodujúcich bitiek jeho povstania sa odohrala pri Trenčíne. Po smrti boli jeho pozostatky uložené práve v Košiciach.
Jeho príbeh tak zostáva súčasťou dejín Uhorska, Maďarska aj územia dnešného Slovenska a pripomína turbulentné obdobie, keď sa o budúcom usporiadaní strednej Európy rozhodovalo aj na bojiskách dnešného Slovenska.
Často kladené otázky o Františkovi II. Rákocim
František II. Rákoci bol sedmohradský veľmož, knieža, šarišský župan a vodca protihabsburského povstania v rokoch 1703 až 1711.
Narodil sa 27. marca 1676 v Borši, ktorá sa dnes nachádza v okrese Trebišov na juhovýchodnom Slovensku.
Jeho matkou bola Helena Zrínska, významná chorvátska šľachtičná známa aj svojím odporom proti Habsburgovcom.
Rákoci sa postavil na čelo povstania v roku 1703. Boje pokračovali až do roku 1711.
Latinské heslo používané Rákociho povstalcami znamená „S Bohom za vlasť a slobodu“.
V auguste 1708 utrpela Rákociho armáda pri Trenčíne vážnu porážku, ktorá výrazne urýchlila úpadok celého povstania.
Zomrel 8. apríla 1735 v Tekirdağu, historickom Rodošte, kde žil v exile na území Osmanskej ríše.
Jeho pozostatky boli v roku 1906 uložené v krypte Dómu svätej Alžbety v Košiciach.
Bádam sám, alebo s rodinou ako tím nadšených cestovateľov, ktorá miluje objavovať krásy Slovenska a jeho okolia. Na blogu „Krása Slovenska“ zdieľame zážitky z ciest po prírode, návštevy pamiatok, objavovania histórie a rôznych atrakcií. Cestujeme s deťmi do 10 rokov a radi objavujeme miesta, ktoré sú ideálne pre rodiny. Naše tipy a odporúčania pomáhajú iným dobrodruhom nájsť nové miesta na spoznávanie, od splavov až po skryté poklady v horách. Neváhajte nám poslať svoje vlastné tipy a inšpirácie – veď všade je pekne, ale doma naj!
INSTAGRAM
