Strážca lesa

Popis lokality Strážca lesa

Strážca lesa a bane Dúbrava sa nachádzajú v Nízkych Tatrách v Dúbravskej doline, asi 20 km od Liptovského Mikuláša. Pýtate sa, prečo sme navštívili práve toto miesto v Nízkych Tatrách, keď končiare ponúkajú úplne iné pohľady? Príroda je v tejto doline takmer nedotknutá developerskou výstavbou, čo sa aktuálne o Demänovskej doline povedať nedá. Niečo majú tieto doliny spoločné. Obe zničil a nenávratne poznamenal človek svojou činnosťou.

V Dúbravskej doline to bola predovšetkým banská činnosť, ktorá zanechala obrovské dôsledky nielen na zdraví obyvateľstva, ale je centrom jednej z najväčších ekologických katastrof na Slovensku. Strážca lesa tu pravdepodobne pripomína určitú bariéru medzi človekom a prírodou. Chráni les, prírodu a je na výstrahou všetkým, ktorý sa ho rozhodnú ničiť. Pekným miestom, kde si môžeš celú dolinu pozrieť z hora sú vrcholky Brestovej a Jaloviarky.

Drevená socha strážcu lesa sa nachádza v Nízkych Tatrách v Dúbravskej doline asi 2 km od parkoviska pri slávnych baniach Dúbrava. Cestu k parkovisku môžeš absolvovať autom, je to asi 5,6 km od obce Dúbrava smerom hore. Na rázcestí je potrebné odbočiť doprava a ďalej pokračovať nahor po asfaltovej ceste súbežne s vodným tokomPaludžanka. Na konci je potrebné zaparkovať vedľa cesty, na neplatenom parkovisku, priamo pred vstupnou bránou do baní (GPS: 48.988429899998664, 19.503892738057854). Na ľavej strane uvidíte bývalé futbalové ihrisko a chátrajúce budovy pripomínajúce starú banskú činnosť v tejto oblasti.

Celá oblasť je známa svojou nie tak dávnou banskou činnosťou, ktorá prekvitala až do roku 1992. V celej Dúbravskej doline sa od 16. storočia ťažil antimón pre potreby zbrojárskeho a hutníckeho priemyslu. Najväčší ťažobný rozmach bol zaznamenaný počas 2. svetovej vojny. Antimón sa pridával do ocele, ktorá bola vďaka nemu oveľa pružnejšia a maximálne využiteľná pre vtedajšiu výrobu zbraní. Celý ťažobný biznis za sebou nechal stovky až tisícky obetí. V minulosti boli bane zle vetrané, bolo v nich málo kyslíka, hromadilo sa veľa prachu, toxických látok a žiareniu. Spolu s ťažkou fyzickou prácou to zanechalo fatálne dôsledky nielen na zdravie samotných baníkov, ale aj ekologický dopad na celú oblasť vtedajšieho Liptova.

V súčasnosti sa ťaží antimón už len v dvoch baniach na svete a to v Bolívii a v Čile, čo je dobrou správou pre celý liptovský región. Fatálne dôsledky banskej činnosti v tejto oblasti vidíme dodnes. V roku 1975 bol dokonca natočený film Tereza, kde si zahral aj známy herec Maroš Kramár a Milan Kňažko. V súčasnosti sa tu nachádza viac ako 60 štôlní, pričom najdlhšia z nich jeMichal. Iné nesú názov Flotačná, Samuel, Dana, Terezaa podobne. Celý areál ako aj vyznačené bane si viete pozrieť na mape.