Ferrata v Martinkách

Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, no (možno) málokto tuší, že ukrýva aj čosi iné. V jednu júnovú sobotu sme sa s partiou rozhodli, že po dlhšej dobe vyskúšame niečo trošku adrenalínové. Pôjde o ferratu ukrytú pod spomínanými Martinskými hoľami v Lúčanskej časti Malej Fatry. Martinská ferrata, resp. správnejšie Ferrata Horskej Záchrannej Služby (HZS), je turistickej komunite známa už od roku 2013, kedy bola oficiálne otvorená jej vrchná časť. Odvtedy na nej prebehlo niekoľko úprav. Bola dobudovaná jej spodná časť, sprístupnený náučný chodník, či vystavané lanové mosty. Trasa vedie nádherným kaňonom Mlynského (Pivovarského) potoka nachádzajúceho sa vo Veľkej doline. Spodná časť trasy je obojsmerná, taká rekreačná, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Vrchná časť je jednosmerná, trošku viac športová a určená pre zdatnejších turistov.

Čo to vlastne tá ferrata je? Ferrata je zaistená cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi. Jej pomenovanie je odvodené z talianskych slov via ferrata, čo v preklade znamená „železná cesta“, resp. z nemeckého slova Klettersteig – horolezecký chodník.

Vrchná časť ferraty si vyžaduje špeciálnu výbavu. Pre bezpečné zdolanie ferraty odporúčam mať vo výbave sedací úväz, tlmič pádu, prilbu a rukavice. Na Ferrate HZS Martinské hole platí turistická uzávera v období 15.4. – 31.5. a 15.9. – 31.10. Preto si pred túrou radšej skontroluj, či tam náhodou nejdeš v nesprávnom čase.

Túru začneme na malom (prašnom) parkovisku v Martine, v časti Stráne, kde necháme auto. Kúsok za zastávkou autobusu odbáčame vľavo na červenú turistickú značku (TZ), ktorá nás bude sprevádzať až na koniec celej ferraty. Hneď na úvod nás privíta prvá informačná tabuľa Náučného chodníka vedúceho celou výstupovou trasou. Po pár minútach chôdze po asfaltovej ceste sa povrch pozvoľne zmení na lesnú cestu. Po asi 50 minútach pohodovej chôdze prídeme k druhej info tabuli, kde nájdeme zvyšky banských zariadení (drvič, huntík, štreka). Trasa celý čas kopíruje koryto Pivovarského potoka, nachádza sa tu viacero drevených mostíkov, či malé jazierka. Lesným chodníčkom popri hučiacom potoku pokračujeme ďalej, stále vyššie a vyššie. Cestou sa kocháme krásnymi prírodnými scenériami a užívame si čaro prírody. Neskôr míňame aj tretiu info tabuľu venovanej lesom a faune v okolí ferraty.

Po ďalšej hodinke chôdze prídeme k štvrtej informačnej tabuli, z ktorej sa čo-to dozvedáme o činnosti horskej záchrannej služby. Štvrtá tabuľa je posledná, pri ktorej je povolený obojsmerný prechod. Ak sa chce niekto vrátiť späť, tak teraz je na to vhodný okamih, pretože ďalej nahor je to už len (poväčšine) zaistená jednosmerka.

Nasadzujeme si helmy, navliekame na seba sedací úväz s pripevneným tlmičom pádu. Adrenalínové dobrodružstvo začína. Poďme na to! Po zdolaní pár kratších, ale i dlhších drevených rebríkov ponad hučiaci potok na nás už čakajú prvé oceľové istiace fixačné laná. Nie je to nič hrozné, tento úsek zdolávame ľavou zadnou.

Pokračujeme lesným chodníkom k ďalším fixom pripevnených na skale. Suchšie pasáže striedajú vlhkejšie, zaistené pasáže sa striedajú čoraz častejšie. Niekedy je zase úsek, kde sa treba maximálne sústrediť a jediné čo počuť je šum lesa a precvakávanie karabín. Nielen tu, ale na celom úseku ferraty si naozaj treba dávať pozor na to kam stúpate. Jeden chybný krok a človek sa na vlastnej koži rýchlo presvedčí ako a načo slúži tlmič pádu. Ale zase na druhú stranu, od toho ten tlmič pádu je, že keď aj ten chybný krok urobíme, tak nás (za)chráni pred hlbokým pádom.