Chodník Drienčanský kras

Na južných úbočiach Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, sa nachádza chránené územie Drienčanský kras. Hoci rozloha tohto územia je len 16 km², vytvára malebný krasový ostrov medzi Slovenským krasom a Muránskou planinou.
Náučný chodník Drienčanský kras bol vybudovaný pre lepšie využitie prírodného, historického a náučného potenciálu územia. Na trase sa nachádza 15 zastávok s informačnými panelmi, ktoré oboznamujú návštevníkov s najcharakteristickejšími prírodnými danosťami Drienčanského krasu.

Trasa náučného chodníka sa začína v chránenom areáli Hikóriový porast, ktorý bol umelo vytvorený a kamenným múrom ohradený pre poľovné účely Coburgovského panstva. Koncom 19. storočia tu boli vysadené severoamerické dreviny – hikórie, ktoré sa úspešne aklimatizovali.
Jednou zo zastávkou náučného chodníka je aj obec Drienčany, ktorá v 19. storočí plnila úlohu dôležitého hospodárskeho a kultúrneho centra. V obci pôsobil ako evanjelický farár Pavol E. Dobšinský, ktorý tu je aj pochovaný.
K najväčším zaujímavostiam okolia patria početné krasové útvary – jaskyne, krasové jamy a škrapy. Z jaskýň sú najvýznamnejšie Malá a Veľká drienčanská jaskyňa. Jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou v oblasti je Malá drienčanská jaskyňa. Návštevníka zaujme pôsobivými a dosť nevšednými oblúkovitými vstupnými otvormi. V minulosti využili priestory jaskyne miestny obyvatelia ako úkryt pred príchodom fronty na konci II. svetovej vojny. Trasa náučného chodníka prechádza aj okolo Veľkej drienčanskej jaskyne. Jaskyňa je významnou lokalitou zimovania kolónii netopierov, preto nie je prístupná verejnosti.
Náučný chodník začína v obci Teplý Vrch a jeho celková dĺžka je 7,5 km, avšak v prípade ukončenia prehliadky v Drienčanoch (zastávka č. 4, kde sa uzatvára okruh krasovej časti) je jeho dĺžka 5,2 km. Celkové prevýšenie je 55 m.