Salmovci boli starobylý európsky šľachtický rod pochádzajúci z dynastie Wigerichovcov, príbuznej s luxemburskými grófmi. Rod vznikol v 11. storočí a patril medzi významné šľachtické rody Svätej ríše rímskej, pričom jeho členovia vlastnili rozsiahle majetky na území dnešného Belgicka, Francúzska, Nemecka, Česka, Rakúska a Uhorska. Salmovci získali titul ríšskych grófov a patrili k významným politickým a vojenským elitám strednej Európy.
Predkom Salmovcov bol Wigerich († pred 919), lotrinský falckrabí a župný gróf. Jeho potomkovia získali rozsiahle územia v oblasti dnešného Belgicka, Luxemburska a Lotrinska. Z rodu Wigerichovcov pochádzali aj luxemburskí grófi a neskôr cisárovná Kunhuta.
Zakladateľom rodu Salmovcov sa stal Giselbert zo Salmu, ktorý sa od roku 1036 tituloval ako gróf zo Salmu. Rod sa pomenoval podľa hradu Salm v Ardenských lesoch. Významnou osobnosťou bol aj Heřman zo Salmu, ktorý bol v 11. storočí zvolený za protikráľa Svätej ríše rímskej.
Salmovci vládli grófstvu Salm od 11. do konca 16. storočia. Postupne získavali nové územia najmä vo Vogézach, kde založili nové sídla a upevnili svoju moc. Rod sa rozdelil na viacero vetiev, ktoré spravovali jednotlivé časti rodového majetku.
Po vymretí hlavnej vetvy rodu v 17. storočí prešli niektoré majetky na spríbuznené rody, no vedľajšia vetva Salm-Neuburg pokračovala v rodovej tradícii až do roku 1784.
Členovia rodu zohrávali významnú úlohu v európskej politike, cirkevnej správe aj vo vojenských službách. Viacerí pôsobili ako vojenskí velitelia, biskupi alebo vysokí dvorskí úradníci.
Najvýznamnejšou neskoršou vetvou rodu bola línia Salm-Neuburg, ktorú založil vojenský veliteľ Niklas zo Salmu. Preslávil sa počas vojenských konfliktov s Osmanskou ríšou a významne sa podieľal na obrane Viedne v roku 1529.
Jeho potomkovia získali rozsiahle majetky najmä na Morave, v Čechách a Rakúsku. Rod vlastnil napríklad panstvá:
Tovačov
Velké Opatovice
Malenovice
Svojanov
Marchegg
Neuburg na Inne
Vetva Salm-Neuburg postupne patrila medzi významné moravské a české šľachtické rody. Posledným mužským potomkom bol Karel Vincenc Salm-Neuburg, ktorý zomrel v roku 1784, čím rod vymrel po meči.
Wigerich – zakladateľ dynastie Wigerichovcov
Giselbert zo Salmu – zakladateľ rodu Salmovcov
Heřman zo Salmu – rímsko-nemecký protikráľ
Niklas zo Salmu – vojenský veliteľ a obranca Viedne
Julius II. zo Salmu-Neuburgu – moravský zemský hejtman
Karel Vincenc Salm-Neuburg – posledný mužský člen rodu
Hlavná vetva rodu bola tradične katolícka. Vetva Salm-Neuburg prešla v 16. storočí k luteránstvu, no neskôr sa opäť vrátila ku katolíckej viere. Rod významne ovplyvňoval politický a hospodársky vývoj strednej Európy a patril medzi popredné aristokratické rody svojho obdobia.
Rodový erb Salmovcov obsahoval heraldické symboly typické pre aristokratické rody stredovekej Európy. V priebehu dejín sa erb mierne menil podľa jednotlivých rodových vetiev, no vždy symbolizoval moc, rodovú kontinuitu a postavenie v ríšskej aristokracii.