Rod Esterháziovcov (maď. Eszterházi, nem. Esterházy) patril medzi najvýznamnejšie uhorské šľachtické a magnátske rody. Pochádzal z oblasti Žitného ostrova, najmä z okolia Čilistova. Počas storočí sa stal jedným z najvplyvnejších rodov v Uhorskom kráľovstve a neskôr v Habsburskej monarchii, pričom jeho príslušníci zastávali mnohé najvyššie štátne, vojenské i cirkevné funkcie, vrátane palatína, chorvátskeho bána, arcibiskupa, diplomata či kráľovského radcu.
Rod vlastnil rozsiahle majetky v Uhorsku, Rakúsku aj na Slovensku a patril k najväčším vlastníkom pôdy v habsburskej monarchii. Dodnes existuje a jeho súčasnou hlavou je Paul-Antoine Esterházy.
Dejiny rodu
Počiatky rodu siahajú do 13. storočia, keď jeho predkovia pôsobili v blízkosti kráľovského dvora uhorského kráľa Bela III. Do 16. storočia používali priezvisko Šerházi. Bratislavský podžupan František Šerházi a jeho brat Mikuláš Šerházi začali používať novú podobu mena Esterházi, ktorá sa neskôr stala oficiálnym rodovým menom.
Rod už od stredoveku vlastnil osadu Esterháza (dnes súčasť obce Nový Život pri Dunajskej Strede). V roku 1421 získali majetky v Galante, vďaka čomu začali používať prídomok „de Galantha“. Postupne sa stali jedným z najbohatších a najvplyvnejších rodov v krajine.
Významnú úlohu zohrávali najmä počas protitureckých vojen, keď mnohí členovia rodu bojovali proti Osmanskej ríši. Zúčastnili sa napríklad bojov pri Nových Zámkoch či Veľkých Vozokanoch, kde zahynuli štyria príslušníci rodu. Esterháziovci sa zapojili aj do obrany Viedne počas tureckého obliehania v roku 1683 a neskôr do bojov pri oslobodení Budína.
František Esterházi († 1604) mal troch synov, ktorí založili tri hlavné vetvy rodu:
Mikuláš Esterházi založil fraknovskú vetvu (Forchtenstein v dnešnom Rakúsku),
Daniel Esterházi založil česneckú vetvu,
Pavol Esterházi založil zvolenskú vetvu na území Slovenska.
V roku 1626 získali Esterháziovci grófsky titul a časť fraknovskej vetvy bola v roku 1712 povýšená do kniežacieho stavu.
Významným momentom v dejinách rodu bol Bratislavský snem roku 1687, na ktorom Pavol Esterházi podporil vyhlásenie o dedičnom nástupníctve Habsburgovcov na uhorskom tróne. Tento krok znamenal zrušenie ustanovenia Zlatej buly Ondreja II., podľa ktorého sa šľachta mohla postaviť proti panovníkovi.
Rod sa preslávil aj svojím kultúrnym mecenášstvom. Najznámejším príkladom je pôsobenie skladateľa Josepha Haydna, ktorý pracoval na dvore Esterháziovcov približne 30 rokov (1761 – 1790). V službách rodu pôsobili aj ďalší významní umelci, napríklad Franz Liszt či Franz Schubert, ktorý vyučoval hru na klavír dcéry grófa Jána Karola Esterháziho.
Esterháziovci počas stáročí vybudovali rozsiahlu sieť zámkov, kostolov a ďalších stavieb. V habsburskej monarchii vzniklo približne 60 zámkov, 110 kostolov a viaceré školy a charitatívne zariadenia podporované týmto rodom.
Rod v novších dejinách
Rozpad Rakúsko-Uhorska a Trianonská zmluva z roku 1920 výrazne zasiahli majetkové pomery rodu. Ich majetky sa rozdelili medzi Maďarsko, Československo, Rakúsko, Rumunsko a Kráľovstvo Srbov a Slovincov.
Ďalšie zmeny priniesla druhá svetová vojna a následná sovietska okupácia. Časť rodiny emigrovala, zatiaľ čo iní zostali v strednej Európe. Napriek týmto zmenám rod Esterháziovcov nevymrel a jeho potomkovia žijú dodnes.
Medzi významné majetky rodu v súčasnosti patria napríklad hrad Schwarzenbach v Dolnom Rakúsku, zámok Lackenbach v Burgenlande či bývalý kláštor Edelstetten v Bavorsku. Na Slovensku vlastnili Esterháziovci rozsiahle majetky až do roku 1945, vrátane palácov v Bratislave a Galante.
Významní príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili napríklad:
František Esterházi (1533 – 1604) – bratislavský podžupan
Mikuláš Esterházi (1582 – 1645) – palatín Uhorska a zakladateľ fraknovskej vetvy
Daniel Esterházi (1585 – 1654) – významný krajinský hodnostár
Imrich Esterházi (1664 – 1745) – ostrihomský arcibiskup a prímas, ktorý korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú
František Esterházi (1715 – 1785) – chorvátsky bán a uhorský gróf
Mikuláš Esterházi (1711 – 1764) – diplomat a strážca uhorskej koruny
Vincent Esterházi (1786 – 1835) – generál vyznamenaný Rádom Márie Terézie
Móric Esterházi (1881 – 1960) – politik a predseda maďarskej vlády
János Esterházy (1901 – 1957) – politik a poslanec československého parlamentu
Erb rodu
Erb Esterháziovcov patrí medzi najznámejšie heraldické znaky uhorskej šľachty. V základnej podobe obsahuje modrý štít so zlatým griffinom alebo levom, ktorý symbolizuje moc, odvahu a šľachtickú dôstojnosť. Nad štítom sa nachádza šľachtická alebo kniežacia koruna a bohaté heraldické prikrývadlá.
V priebehu storočí vzniklo viacero variantov erbu podľa jednotlivých vetiev rodu, pričom neskoršie kniežacie erby boli výrazne rozšírené o ďalšie heraldické symboly a znaky zdôrazňujúce vysoké postavenie rodu v monarchii.
