Čákiovci (staršie podoby: Čáky, Csáky, Csáki, Csaky; lat. de Chak, de Chák; maď. Csáky) boli významný uhorský magnátsky rod, ktorého príslušníci patrili medzi najvplyvnejšiu šľachtu Uhorska od 14. storočia. Rod používal predikát z Cheresigu (Kőrösszeg) a Adrianu (Adorján) a neskôr sa etabloval aj na území dnešného Slovenska.
Dejiny rodu
Korene rodu siahajú do 14. storočia, pričom už v roku 1396 získali obce Adrián a Cheresig v Biharskej župe. Čákiovci sa rýchlo presadili v Sedmohradsku, kde zastávali vojenské a správne funkcie. Mikuláš Čáki bol v rokoch 1415 – 1435 sedmohradským vojvodom, po ňom túto funkciu vykonával aj Ladislav Čáki.
V polovici 16. storočia rod výrazne rozšíril majetky. Mikuláš Čáki získal v roku 1551 rozsiahle panstvá v Szatmáre a Solnoku z donácie Ferdinanda I., pričom ďalšie obce pribudli v Biharskej župe. Rod sa definitívne zaradil medzi uhorskú magnátsku elitu.
Na územie dnešného Slovenska prišli Čákiovci koncom 16. storočia. Najvýznamnejšou osobnosťou tohto obdobia bol Štefan Čáki „Veľký“ († 1605), hornouhorský kapitán a verný prívrženec Habsburgovcov, ktorý získal šarišské, spišské, turnianske a zemplínske majetky. Vďaka sobášnej politike sa rod zaradil medzi najbohatších magnátov krajiny.
Jeho syn Štefan Čáki ml. (1603 – 1662) dosiahol barónsky a neskôr grófsky titul, stal sa kráľovským radcom, taverníkom, spišským a klužským županom. Zásadným momentom bolo získanie Spišského hradu a 34 spišských obcí v roku 1638 z donácie Ferdinanda III.. Čákiovci sa tak zaradili medzi najmocnejšie rody Horného Uhorska.
Rod zastával významné úrady ako krajinský sudca, župani, vojenskí kapitáni, arcibiskupi a prímasovia Uhorska. Línia potomkov Štefana Čákiho (1603) prežila až do súčasnosti, čím sa Čákiovci radia medzi dlhodobo kontinuálne uhorské magnátske rody.
Erb rodu
Najstarší známy erb Čákiovcov pochádza z roku 1400. Jeho ústredným motívom je poprsie bradatého muža v čapici, vyrastajúce z vavrínového venca. V priebehu storočí sa erb vyvíjal – objavujú sa farebné varianty v modrom alebo červenom štíte, s dôrazom na symboliku dvorského úradu kráľovského komorníka. Od 17. storočia sa motív postupne zjednodušoval a v 18. storočí bol interpretovaný ako orientálna postava (Tatár alebo Turek). Kompletné barokové erby obsahovali aj klenot s poľovníkom a zlato-modré prikrývadlá.
Významní členovia rodu
Medzi najvýznamnejších príslušníkov patrili najmä:
Štefan Čáki „Veľký“ – hornouhorský kapitán
Štefan Čáki (1603 – 1662) – gróf, taverník, spišský župan
Imrich Čáki (1672 – 1732) – uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál
Mikuláš Čáki (1698 – 1757) – knieža-prímas Uhorska
Albín Čáki (1841 – 1912) – uhorský minister kultúry a školstva
Imrich III. Čáki (1882 – 1961) – minister zahraničných vecí Maďarského kráľovstva
