Štôlňa Glanzenberg

Sláva a význam Banskej Štiavnice sa zrodili z nerastného bohatstva dolovaného v hlbinách zeme. Povesť vraví, že to bol párik zlatom poprášených jašteričiek, kto ľuďom prezradil, čo tunajšie kopce taja. Čaro prastarých podzemných chodieb dýchajúcich lopotou niekdajších haviarov možno na vlastnej koži pocítiť ešte i dnes. Slovenské banské múzeum totiž sprístupnilo návštevníkom jednu z banskoštiavnických štôlní, štôlňu Glanzenberg. Táto štôlňa plnila pôvodne odvodňovaciu funkciu, neskôr sa využívala i na vetranie, dopravu a fáranie. Prehliadku podzemnej trasy dlhej 450 m návštevníci absolvujú s baníckou helmou, plášťom a lampou, priestory štôlne totiž nie sú osvetlené. Na konci chodby, v hĺbke viac ako 30 m si možno pomocou želiezka a kladivka vydolovať i vlastný kúsok rudy.