Rod Podmanickovcov patril medzi významné uhorské šľachtické rody pochádzajúce z oblasti stredného Považia. Ich rodové sídla sa nachádzali najmä v Podmaníne, Hričove a Považskej Bystrici. Meno i pôvod rodu sú odvodené od obce Podmanín, ležiacej pod vrchom Manín. Počas 15. a začiatku 16. storočia patrili Podmanickovci medzi významných regionálnych magnátov a zastávali viaceré funkcie, napríklad županov, kráľovských komorníkov a neskôr získali aj barónsky titul.
Dejiny rodu
Najstarším známym členom rodu bol Hadrián z Podmanína, ktorý sa v písomných prameňoch spomína v roku 1351. Jeho syn Mikuláš Podmanický bol prívržencom uhorského kráľa Ľudovíta I. z Anjou, ktorý mu za verné služby udelil donácie v okolí rodného kraja. Vďaka týmto majetkom sa rod postupne etabloval medzi významnejších vlastníkov pôdy na Považí.
Vzostup rodu Podmanických súvisí s obdobím upevňovania kráľovskej moci počas vlády Karola Róberta z Anjou a jeho syna Ľudovíta I. V 15. storočí sa rod postupne rozširoval a získaval nové majetky, čím vzniklo relatívne súvislé panstvo v oblasti medzi Považskou Bystricou a Púchovom.
Významnou osobnosťou bol Blažej Podmanický (1420 – 1480), ktorý podporoval kráľovnú Alžbetu a jej syna Ladislava Pohrobka, dediča uhorského trónu po kráľovi Albrechtovi Habsburskom. Ako jej stúpenec sa Blažej pridal k vojenským oddielom bratríkov, ktoré viedol Ján Jiskra z Brandýsa. Po smrti Ladislava Pohrobka zostal v tomto vojsku aj naďalej, keď sa bratríci postupne premenili na samostatné vojenské oddiely pod vedením Petra Axamita a Jána Talafúza.
Až v roku 1467 Blažej Podmanický prešiel do služieb uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý postupne zjednotil krajinu a začlenil mnohých bývalých bratríkov do svojej armády. Podmanický sa v nových službách osvedčil ako schopný bojovník počas vojenských výprav na Moravu. Za vernosť a vojenské zásluhy mu kráľ daroval panstvo Hričov.
Už v prvej polovici 15. storočia sa rod Podmanických rozdelil na dve hlavné vetvy. Jednu reprezentoval Blažej Podmanický, ktorý pôsobil v službách kráľovnej Alžbety a v armáde bratríkov. Druhú vetvu reprezentoval Ladislav Podmanický, ktorý bol verný rodu Huňadyovcov. Bojoval najprv pod velením Ladislava Huňadyho a neskôr podporil zvolenie Mateja Korvína za uhorského kráľa.
Je možné, že príslušníci oboch vetiev rodu sa v niektorých konfliktoch ocitli na opačných stranách bojov, čo nebolo v období politických nepokojov v Uhorsku nezvyčajné. V konečnom dôsledku však dominujúcou vetvou rodu sa stala Ladislavova línia, ktorá získala významnejšie majetky a politický vplyv.
Ladislav Podmanický bol v roku 1470 menovaný kapitánom Moravy a už skôr, v roku 1458, získal od Mateja Korvína Považský hrad, ktorý sa stal jedným z hlavných centier rodovej moci. Okrem toho dostal ďalšie majetky ako náhradu za smrť svojho otca Antona Podmanického, ktorý pravdepodobne zahynul v službách Huňadyovcov.
Začiatkom 16. storočia zohral významnú úlohu Ján Podmanický, ktorý v roku 1506 vydal dokument známy ako Articuli Podmanickyani. Tento regionálne významný právny text upravoval vzťahy medzi zemepánom a poddanými a poskytuje cenný obraz o hospodárskych a spoločenských pomeroch v Uhorsku na začiatku novoveku.
Erb rodu
Erb Podmanickovcov patrí medzi heraldicky bohaté uhorské šľachtické erby. Štít je štiepený hrotom na tri časti.
V pravom červenom poli je zobrazený obrnený rytier so šabľou v pravej ruke a s hlavou Turka v ľavej ruke, symbolizujúci víťazstvo nad nepriateľom. V ľavom zlatom poli sa nachádza čierny orol, tradičný symbol moci a šľachtického postavenia. V modrom hrote štítu je umiestnená zlatá vojenská trúbka s červenou šnúrou.
Na štíte sa nachádza barónska koruna, nad ktorou sú tri prilby s klenotmi. Prvá nesie roztvorené čierne krídla, druhá rastúceho rytiera podobného postave na štíte a tretia päť strieborných pier.
Ako nosiči štítu sú zobrazení strieborný jednorožec a strieborný kôň, stojaci na zlatej rozviline. Erb symbolizuje vojenskú tradíciu, šľachtickú dôstojnosť a význam rodu v dejinách Uhorska.
