Strom roka 2025 – 12 stromov, ktoré stoja za pozornosť
Aj tento rok sa do finále prestížnej ankety Strom roka dostalo dvanásť výnimočných stromov z rôznych kútov Slovenska. Každý z nich nesie svoj jedinečný príbeh – spomienky na minulé generácie, krásu prírody i ekologický význam pre svoje okolie. Fotografie zachytávajúce ich pôvab pripravil Martin Babarík. Hlasovať za svojho favorita môžete až do 30. septembra 2025 a pomôcť mu získať titul, ktorý upozorňuje na význam ochrany našich stromov.
Bardoňovský platan
V tieni majestátneho platana, ktorý zasadil šľachtický rod Ambro pravdepodobne okolo roku 1700, sa písali príbehy nielen jednej rodiny, ale celého kraja. Dnes už ostalo len pár pôvodných stromov, no tento prežil – ako tichý pamätník minulosti je dnes chráneným stromom. Pod jeho košatou korunou rád sedával Antal Ambro de Adamócz, kráľovský miestodržiteľ. Park okolo stromu sa postupne stal obľúbeným miestom stretnutí vplyvných osobností Nitrianskej a Tekovskej župy. V roku 1943 sem dokonca zavítal arcivojvoda Jozef von Habsburg, a o niekoľko desaťročí neskôr, v roku 2019, sa k nemu symbolicky vrátila aj jedna z potomkov rodu Ambro. Od roku 1927 slúži bývalá kúria v parku ako základná a materská škola. Pod vetvami platana tak vyrástli celé generácie detí, ktoré ho s nadšením objímajú – ako by sa stávali súčasťou živej reťaze spájajúcej minulosť s prítomnosťou.
Druh: Platan javorolistý
Latinský názov: Platanus acerifolia
Vek: 300 rokov
Obvod: 509 cm
Výška: 29 m
Lokalita:Areál parku materskej školy, Bardoňovo, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj
GPS: 48.11356, 18.42367
Nominoval: Peter Wurczer, starosta obce Bardoňovo
Lipa malolistá
Beckovská lipa
Nad malebnou obcou Beckov sa pyšne dvíha mohutný hrad. Pod jeho dohľadom, na nádvorí historickej kúrie, rastie starobylá lipa, ktorá je už celé stáročia ozdobou tohto miesta. Jej košaté konáre poskytovali tieň aj útočisko mnohým generáciám. Na lavičke pod jej korunou zvykol oddychovať Ján Ambro – priekopník slovenského pôrodníctva a autor prvej učebnice pre pôrodné asistentky v našej reči. Možno práve z tejto lipy čerpal silu, keď prekonával ťažké chvíle, najmä po strate zraku na jedno oko.
Jemný vietor, ktorý sa pohráva s jej listami, má zvláštnu moc upokojiť myseľ. Z čerstvo natrhaných kvetov sa dá pripraviť voňavý čaj, ktorý pohladí telo aj dušu. Lipa je domovom drobných vtákov a veveričiek, ktoré si v jej útrobách našli bezpečné hniezda. Je krásna počas celého roka – na jar ožíva jemnou zeleňou, v lete vrhá bohatý tieň, na jeseň sa pýši zlatistou korunou a aj v zime si zachováva svoju dôstojnosť.
Počas svojho dlhého života bola nemým svedkom návštev mnohých významných osobností – medzi nimi maliara Ladislava Medňanského, Jozefa Miloslava Hurbana či geológa Dionýza Štúra. Dodnes je jej majestát prvou vecou, ktorá očarí každého návštevníka, keď prekročí bránu nádvoria.
Druh: Lipa malolistá
Latinský názov: Tilia cordata
Vek: 300 rokov
Obvod: 330 cm
Výška: 17 m
Lokalita: Beckov, Šľachtické sídlo rodu Ambro – nádvorie kúrie, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
GPS: 48.79185, 17.89703
Nominovalo: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Jabloň planá
Stará jabloň
Na okraji rozľahlého poľa, ktoré celé generácie obyvateľov obce s láskou a vytrvalosťou obrábali, stojí jabloň – nenápadná na pohľad, no nesmierne zvláštna svojím príbehom. Jej pôvod zahmlievajú dohady. Možno sa zrodila z obyčajného jadierka, možno ju osud priniesol na krídlach vtáka z ďalekých krajov.
V drsných podmienkach, vo výške 860 metrov nad morom, už viac než storočie a pol vzdoruje silným vetrom, prudkým dažďom, snehovým fujaviciam aj horúcim letám. Z miesta nazývaného Diel nenápadne sleduje obec pod sebou – ako mlčanlivý svedok jej radostí, starostí aj neúprosných zmien.
Pri nej sa čas spomaľuje. Človek zrazu cíti, že patrí k niečomu väčšiemu než on sám. Príbeh starej jablone z Dielu je tichý, no nesmierne pôsobivý – rovnako ako jej odolný kmeň a rozvetvená koruna. „Môj starý otec ju poznal už ako chlapec,“ spomína jeden z miestnych. „A dnes, po desaťročiach, chodievam k nej ja – hľadať pokoj, silu a dotyk s tým, čo nás presahuje.“
Druh: Jabloň planá
Latinský názov: Malus sylvestris
Vek: 150 rokov
Obvod: 242 cm
Výška: 8 m
Lokalita:vrch Diel nad obcou Žiar, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
GPS: 49.1297028, 19.6786144
Nominovala: Viera Kacerová
Dub letný
Dub na pasienku
Na rozľahlých pasienkoch stojí mohutný dub, ktorý si zamilovali generácie miestnych obyvateľov. Nepočuť o ňom žiadne legendy ani povesti, no jeho prítomnosť hovorí sama za seba. Odhaľuje sa pred nami ako tichý velikán, ktorého vek sa odhaduje na približne dve a pol storočia. Presné číslo možno nepoznáme, no jeho rozložitá koruna a pevný kmeň prezrádzajú, že pamätá časy, keď svet okolo nevyzeral tak, ako dnes.
Rastie na urbárskych pasienkoch, o ktorých sa vraví, že kedysi patrili rodu Stummerovcov. Medzi ostatnými dubmi pôsobí ako panovník – majestátny, pevný a dôstojný. Jeho koruna s priemerom viac než 40 metrov robí z tohto stromu nielen výraznú dominantu krajiny, ale aj symbol pokoja a trvácnosti.
Ľudia z blízka i zďaleka sem radi prichádzajú – oddýchnuť si, porozmýšľať alebo jednoducho len stáť v jeho tieni a cítiť pokoj, ktorý z neho vyžaruje. Pre mnohých je tento dub ako prírodný chrám, miesto, kde sa dá načerpať sila, harmónia a vnútorná rovnováha.
Druh: Dub letný
Latinský názov: Quercus robur
Vek: 250 rokov
Obvod: 600 cm
Výška: 30 m
Lokalita: osada Cibajky, Klátova Nová Ves, okres Partizánske, Trenčiansky kraj
GPS: 48.534123949839966, 18.325178226786505
Nominoval: Marek Dobias
Platan javorolistý
Platan pri jazere
Voderadský kaštieľ bol kedysi letným sídlom šľachtického rodu Zičiovcov. V roku 1794 povolal František Zichy mladého záhradníka Bernharda Petriho, aby premenil prísnu francúzsku záhradu na voľnejší anglický krajinársky park.
Do areálu vtedy priviezli stovky vzácnych drevín – medzi nimi aj platany, ktoré dodnes tvoria srdce parku. Ich rozložité koruny sa zrkadlia v hladine jazierka, kde pokojne plávajú divé kačky a ryby.
Práve pri tomto platane sa podľa spomienok miestnych odohrávali prvé lásky, bozky aj detské dobrodružstvá. Kým sa šarvanci pretekali v hode nožom do škvrnitej kôry, iní do nej vyrývali srdcia – spomienky sladké pre ľudí, no bolestivé pre strom.
Dnes sa pod jeho konármi konajú svadobné obrady. Platan tak zostáva tichým svedkom generácií, nositeľom príbehov, ktoré formovali aj spájali ľudí. Je to živý pamätník lásky, prírody a času.
Druh: Platan javorolistý
Latinský názov: Platanus hispanica Munchh
Vek: 180 rokov
Obvod: 910 cm
Výška: 32 m
Lokalita: historický park Voderady, okres Trnava, Trnavský kraj
GPS: 48.27802218826623, 17.55464501637113
Nominovala: Goya Vitality
Jarabina oskorušová
Štvrťanská oskoruša
Pod Štvrťanskou oskorušou z dvora rodiny Zbudilovej sa kedysi rád zastavoval aj Jozef Ľudovít Holuby – známy botanik a významná osobnosť regiónu. Ako farár zo Zemianskeho Podhradia spravoval aj viacero fílií, ktoré patrili k jeho farnosti – Bošácu, Trenčianske Bohuslavice, Haluzice a Štvrtok.
Bol autorom nových herbárov a opísal viacero dovtedy nepreskúmaných druhov rastlín. Keď cestoval do Štvrtka na návštevu k svojim farníkom, často sa zastavil pod majestátnou oskorušou – oddýchnuť si, premyslieť kázne alebo sa len tak ponoriť do ticha prírody.
Pre ľudí zo Štvrtka je táto oskoruša dodnes dedičstvom predkov, symbolom spolupatričnosti a hlbokých koreňov, ktoré ju držia pevne v zemi už celé stáročia. Veria, že jedna zrelá oskoruška je účinnejšia než všetky lieky na tráviace ťažkosti. V úrodných rokoch dokáže tento strom dať aj tonu vzácneho ovocia.
Druh: Jarabina oskorušová
Latinský názov: Sorbus domestica
Vek: 350 rokov
Obvod: 410 cm
Výška: 22 m
Lokalita: obec Štvrtok časť Sedlišky, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
GPS: 48.827406, 17.881861
Nominovala: Gabriela Vojtková, obec Štvrtok
Ginko dvojlaločné
Ginko zo školskej záhrady
Uprostred školského areálu na Masarykovej ulici v Košiciach, v tieni bývalého kaštieľa rodu Klobušických, rastie strom, ktorý zaujme nielen svojou krásou, ale aj výnimočnou históriou. Ginko biloba – živá fosília, ktorá prežila milióny rokov takmer bez zmeny – je dnes chráneným stromom a tichým spoločníkom každodenného školského života.
Každé ráno víta žiakov vejárovitými listami, v lete poskytuje osviežujúci tieň a na jeseň žiari zlatou farbou. Tento viac ako storočný jedinec je symbolom múdrosti, odolnosti a spojenia človeka s prírodou.
Pôvodne rástol ako súčasť historického parku, ktorý zdobili aj iné vzácne dreviny, napríklad topoľ biely. Dnes, vďaka starostlivosti a podpore, má tento strom zabezpečené dobré podmienky a zostáva srdcom školskej záhrady – miestom oddychu, zamyslenia a každodennej inšpirácie.
Druh: Ginko dvojlaločné
Latinský názov: Ginko biloba
Vek: 100 rokov
Obvod: 404 cm
Výška: 25 m
Lokalita: areál pri ZŠ s MŠ Masarykova v Košiciach, okres Košice I., Košický kraj
GPS: 48.827406, 17.881861
Nominovala: ZŠ s MŠ Masarykova, Košice
Buk lesný
Bútľavý buk
Na Podpoľaní, pri ceste z osady Čechánky k vrchu Táňovo, rastie buk, ktorého nemožno prehliadnuť. Jeho kmeň je dutý tak, že sa doň pohodlne zmestí človek či skupinka detí. Stojí v malebnom kraji pasienkov, kde rána vítajú stáda oviec a kráv, kde sú domy roztrúsené v romantickom rytme kopcov a kde vietor prináša vôňu materinej dúšky a čerstvo pokosenej trávy.
Tento strom tu stojí už desaťročia – objavuje sa na vojenských mapách z 50. rokov a dodnes je živou súčasťou krajiny. Zastavujú sa pri ňom turisti, cyklisti aj miestni, aby si oddýchli, odfotili sa alebo len tak chvíľu pobudli. Z jeho miesta sa otvára výhľad na masív Poľany, a na opačnej strane možno cez Lučenec dovidieť až hlboko do Maďarska – pohľad, ktorý si možno vychutnať priamo z jeho dutiny.
Nedávno však do tejto pokojnej krajiny vstúpil tieň – návrh na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Hoci je zatiaľ len na papieri, vyvoláva obavy o osud tohto krehkého sveta. Ak by sa projekt zrealizoval, zmizli by ovčie stáda, výstavba by priniesla prašnosť a na roky zakryla výhľady. Stratil by sa pokoj, čistý vzduch aj ľudia, ktorí udržiavajú tento unikátny kúsok tradičnej krajiny pri živote.
Buk je pamätníkom pastierskeho kraja, živým orientačným bodom a miestom, kde sa pretínajú cesty ľudí aj ich príbehov. Dnes je však aj symbolom odolnosti – dôkazom, že aj ťažké skúšky sa dajú zvládnuť a že má zmysel nevzdávať sa.
Druh: Buk lesný
Latinský názov: Fagus sylvatica
Vek: 200 rokov
Obvod: 536 cm
Výška: 16 m
Lokalita: Čechánky – časť obce Látky, okres Detva, Banskobystrický kraj
GPS: 48.53858, 19.60996
Nominobalo: Združenie Čechánky, o.z.
Vŕba trojtyčinková
Mlynárska vŕba
V Cíferi – Páci stojí mlyn, ktorý je zaznamenaný už na mape prvého vojenského mapovania z roku 1783. Svoju vodu čerpal z potoka Gidra a sústavou náhona a kanálov zavlažoval okolité územie. Vďaka tomu tu kedysi rástol lužný les a rozkladali sa šťavnaté mokré lúky. Práve v takejto krajine vyrástla aj táto vŕba.
Počas minulého režimu bol mlyn odsúdený na zánik – spustol a kanály postupne zanikli. Krajina stratila vodu a z pôvodného bohatstva zostal len potok, brehové porasty a zvyšky lesa a lúk. V susedstve pribudlo kúpalisko a reštaurácia.
Len nedávno však starý mlyn „vstal z mŕtvych“ – vďaka cezhraničnému projektu sa stal súčasťou Archeoparku Cífer – Pác. A spolu s ním dostala nový význam aj stará mlynárska vŕba, ktorá so svojou „sestra-vŕbou“ zdobí malé útulné námestie pred mlynom.
Hoci je už celá bútľavá a v takomto stave stojí dlhé roky, stále rastie, stále má zelenú korunu a stále chce žiť. Je to doslova umelecké dielo prírody – spomienka na krajinu, aká tu kedysi bývala.
Druh: Vŕba trojtyčinková
Latinský názov: Salix triandra
Vek: 80 rokov
Obvod: 380 cm
Výška: 12 m
Lokalita: vstup na kúpalisko v Cíferi – Páci, okres Trnava, Trnavský kraj
GPS: 48.53858, 19.60996
Nominovala: obec Cífer
Lipa malolistá
Lipa pri kríži
Na okraji obce Oslany, pod lesíkom zvaným „Pri Kríži“, už viac ako 85 rokov stojí stará lipa a pozerá sa na široké okolie. Vysadil ju miestny obyvateľ okolo roku 1940, keď vlastnil neďaleký pozemok a staral sa o kríž.
Hovorí sa, že strom má pamäť dlhšiu než väčšina ľudí a že ak si k nemu sadnete v tichu, začne vám šepkať príbehy dávnych čias. Lipa je mohutná, rozvetvená, s koreňmi hlboko zakorenenými v zemi. Pri nej stojí jednoduchá drevená lavička – ošúchaná, no stále pevná.
Vraj tu každé ráno sedával starček – s klobúkom na hlave, palicou opretou o lavičku a pohľadom upretým do diaľky, akoby na niekoho čakal. Niekedy sa len pousmial, inokedy si potichu pohmkával staré piesne. Ľudia hovoria, že sa rozprával so stromom a zveroval mu svoje spomienky i tajomstvá.
Miesto „Pri Kríži pod Dielami“ je významným orientačným bodom pre obyvateľov Oslian. V minulosti sa na priľahlej lúke konali kultúrne podujatia a sväté omše. Dnes sem miestni chodia oddychovať počas prechádzok či turistiky. Lavička slúži najmä starším občanom na relax s krásnym výhľadom na obec a jej okolie.
Možno, ak si raz sadnete na túto lavičku aj vy, lipa vám pošepká svoj príbeh… alebo vás nechá rozpovedať ten váš.
Druh: Lipa malolistá
Latinský názov: Tilia cordata
Vek: 85 rokov
Obvod: 210 cm
Výška: 21 m
Lokalita: Pri kríži pod Dielami – obec Oslany, okres Prievidza, Trenčiansky kraj
GPS: 48.623387, 18.481331
Nominovala: obec Oslany
Hruška domáca
Zabudnutá hruška
Blízko obce Lipovec rastie nezvyčajná hruška, ktorá už na prvý pohľad zaujme svojou netypickou, takmer bonsajovou korunou. Nie je to dielo záhradníka – tvar stromu vytvorila sama príroda. Roky bohatých úrod ohýbali a skrúcali jej konáre pod váhou plodov, až z nich vznikla jedinečná plastická silueta.
Jej hrušky sú skutočnou raritou – sladké, s jemnou príchuťou pripomínajúcou punč alebo rum. Odborníci sa márne snažia zaradiť ich k známej odrode, no tento strom si zatiaľ uchováva svoje tajomstvo.
Neďaleko nej rastú dve mohutné hrušky odrody „Sterkmanova“, ktoré spolu s ňou tvoria živú spomienku na tradíciu ovocinárstva v Lipovci. Táto hruška nie je len stromom – je to prírodné umelecké dielo, voňavý poklad a dôkaz, že aj v tichu sadu môže rásť niečo naozaj výnimočné.
Druh: Hruška domáca
Latinský názov: Pyrus communis
Vek: 150 rokov
Obvod: 280 cm
Výška: 12 m
Lokalita: Lipovec, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
GPS: 48.5443447 20.0596459
Nominovala: Veronika Rízová
Lipa malolistá
Lipa pri monastyre
Podľa legendy sa po vyhnaní z Veľkej Moravy žiaci svätého Metoda rozptýlili po rôznych krajoch. Jedna skupina našla útočisko v Krásnom Brode – mieste pokoja a rozjímania. Tu zasadili niekoľko líp ako symbol nového začiatku a nádeje, pripomienku svojho poslania.
Časom na tomto mieste vyrástol monastyr, ktorý sa na stáročia stal centrom duchovného i vzdelanostného života v regióne. V roku 1603 však došlo k nešťastnej udalosti – gróf Valentín Drugeth, rozhnevaný po páde z koňa pri kláštore, nariadil zbúrať monastyr a vyrúbať všetky lipy, ktoré pri ňom rástli.
Drevorubači sa s pevnými kmeňmi borili, lámali si nástroje, no napokon staré lipy padli. Osud to však zariadil inak – na ich mieste vyrástol nový, silný strom, akoby vzdoroval zlosti a pomste. Táto lipa stojí dodnes.
Prežila aj stavovské povstanie Františka II. Rákócziho (1703 – 1711), počas ktorého bol kláštor opäť ničený, a ostala stáť aj po tragédii roku 1915, keď bol monastyr zasiahnutý delostrelectvom počas prechodu frontu.
Krásnobrodská lipa je tichým pamätníkom stáročí, symbolom vytrvalosti a nezdolného ducha miesta, ktoré si zachovalo svoju silu aj po najťažších skúškach.
Druh: Lipa malolistá
Latinský názov: Tilia coradata
Vek: 400 rokov
Obvod: 565 cm
Výška: 20 m
Lokalita: zrúcanina Monastyra – Krásny Brod, okres Medzilaborce, Prešovský kraj
GPS: 49.22568, 21.89555
Nominoval: Baluďanského rozvojový inštitút n.o.
Bádam sám, alebo s rodinou ako tím nadšených cestovateľov, ktorá miluje objavovať krásy Slovenska a jeho okolia. Na blogu „Krása Slovenska“ zdieľame zážitky z ciest po prírode, návštevy pamiatok, objavovania histórie a rôznych atrakcií. Cestujeme s deťmi do 10 rokov a radi objavujeme miesta, ktoré sú ideálne pre rodiny. Naše tipy a odporúčania pomáhajú iným dobrodruhom nájsť nové miesta na spoznávanie, od splavov až po skryté poklady v horách. Neváhajte nám poslať svoje vlastné tipy a inšpirácie – veď všade je pekne, ale doma naj!
INSTAGRAM
