Pavol Dobšinský
Pavol Emanuel Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach a zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch.
Bol slovenským evanjelickým kňazom, folkloristom, zberateľom ľudovej slovesnosti, spisovateľom, básnikom, prekladateľom, literárnym kritikom a publicistom. Patril k štúrovskej generácii a jeho tvorba sa spája najmä s obdobím slovenského romantizmu.
Najvýznamnejšiu časť jeho životného diela predstavuje zhromažďovanie, spracovanie a vydávanie slovenských ľudových rozprávok, povestí, piesní, prísloví, hádaniek, zvykov a povier.
Detstvo v Slavošovciach
Pavol Dobšinský pochádzal zo Slavošoviec na Gemeri, regiónu s bohatou ľudovou kultúrou a silnými tradíciami. Prostredie Gemera a Malohontu malo neskôr výrazný vplyv aj na jeho záujem o ľudovú slovesnosť.
Už v tomto období boli v regióne živé piesne, povesti, rozprávky, zvyky a ďalšie prejavy ľudovej kultúry, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Dobšinský vyrastal v rodine evanjelického farára a vzdelanie bolo prirodzenou súčasťou jeho života.
Štúdium v Rožňave, Miškovci a Levoči
Dobšinský najskôr navštevoval gymnázium v Rožňave, neskôr študoval v Miškovci. Od roku 1840 pokračoval na evanjelickom lýceu v Levoči, ktoré patrilo medzi významné centrá slovenského národného a kultúrneho života.
V Levoči študoval filozofiu a teológiu a aktívne sa zapájal do činnosti Jednoty mládeže slovenskej.
Už počas študentských rokov sa prejavoval jeho záujem o literatúru. Prispieval do študentských rukopisných časopisov, venoval sa poézii, úvahám a prekladom a postupne sa začal čoraz intenzívnejšie zaujímať o ľudovú tvorbu.
V roku 1850 zložil kandidátsku kňazskú skúšku.
Revolučné roky 1848 a 1849
Do Dobšinského mladosti zasiahli aj revolučné udalosti rokov 1848 a 1849, ktoré výrazne ovplyvnili celú štúrovskú generáciu.
Podľa životopisných prameňov sa počas revolučného obdobia pridal k revolučnej armáde a neskôr sa dostal aj do cisárskeho vojska.
Po skončení nepokojného obdobia sa však vrátil k duchovnému, literárnemu a kultúrnemu pôsobeniu.
Samuel Reuss a začiatky záujmu o slovenské rozprávky
Mimoriadne dôležitým obdobím Dobšinského života bolo jeho pôsobenie pri Samuelovi Reussovi, evanjelickom farárovi a jednom z priekopníkov záujmu o slovenskú ľudovú slovesnosť.
V rokoch 1850 až 1852 pôsobil na fare v Revúcej, kde sa dostal do prostredia intenzívneho zbierania a skúmania slovenských rozprávok.
Práve toto obdobie významne nasmerovalo jeho ďalší život. Záujem o ľudové príbehy už nebol iba literárnou záľubou, ale postupne sa stal hlavným predmetom jeho celoživotnej práce.
Dobšinský si uvedomoval, že príbehy uchovávané iba v ústnej tradícii môžu časom zaniknúť. Ich zapisovanie preto znamenalo aj zachovanie časti pamäti slovenského ľudu.
Zdroj fotky: Spolek pro vojenská pietní místa
Kňaz, redaktor a pedagóg
Dobšinského život nebol spätý iba s literatúrou. Pôsobil tiež ako evanjelický duchovný a pedagóg.
Po odchode z Revúcej pôsobil ako kaplán a neskôr v Rožňavskom Bystrom. Významnou etapou jeho života boli roky 1858 až 1861, keď pôsobil ako profesor slovenského jazyka a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici.
V meste sa zároveň podieľal na redigovaní literárneho časopisu Sokol, ktorý patril medzi dôležité slovenské kultúrne periodiká svojej doby.
Od roku 1861 sa jeho domovom stali Drienčany, kde pôsobil ako evanjelický farár až do konca svojho života.
Zdroj fotiek: Wiki – Sokol (slovenský časopis, 1860 – 1861), Sokol (časopis)
Pavol Dobšinský a Drienčany
Obec Drienčany sa stala miestom, s ktorým je posledná a veľmi významná časť Dobšinského života nerozlučne spätá.
Ako miestny farár sa venoval svojim cirkevným povinnostiam, no popri nich pokračoval v literárnej, prekladateľskej a najmä folkloristickej činnosti.
Práve počas pôsobenia v Drienčanoch vznikali a dozrievali práce, ktoré z neho urobili jednu z najvýznamnejších postáv slovenskej folkloristiky.
S Dobšinským sa v Drienčanoch stretávali aj ďalšie významné osobnosti slovenského kultúrneho života. Jeho meno je spojené napríklad s básnikom Jánom Bottom.
Dodnes sa tu nachádza hrob Pavla Dobšinského, jeho pomník a ďalšie miesta pripomínajúce jeho život a pôsobenie.
Zdroj fotiek: Facebook – Región Gemer, Spolok Martina Rázusa
Slovenské povesti
Jedným z prvých veľkých výsledkov Dobšinského folkloristickej práce bola zbierka Slovenské povesti, ktorú pripravoval spoločne s Augustínom Horislavom Škultétym.
Jednotlivé časti vychádzali od roku 1858 a obsahovali najmä slovenské ľudové rozprávky a povesti zozbierané z rôznych regiónov.
Dobšinský pri zostavovaní zbierok nebol iba pasívnym zapisovateľom. Rozprávky často jazykovo a štylisticky upravoval, aby vytvoril ucelený a čitateľsky príťažlivý text.
Aj vďaka tomu dostali mnohé príbehy podobu, v akej ich neskôr spoznali celé generácie čitateľov.
Zdroj fotky: Web – litcentrum.sk
Prostonárodné slovenské povesti
Za najvýznamnejšie Dobšinského dielo sa považujú Prostonárodné slovenské povesti, ktoré vychádzali v rokoch 1880 až 1883.
Dobšinský ich vydával na sklonku svojho života dokonca vlastným nákladom, čo ukazuje, aký význam tejto práci pripisoval.
Rozsiahla zbierka vyšla v ôsmich zošitoch a obsahovala 90 rozprávok.
Nachádzali sa v nej fantastické, zvieracie, legendárne, realistické, humoristické aj ďalšie typy ľudových rozprávok. Dobšinský pritom pracoval so staršími rukopisnými prameňmi, vlastnými záznamami aj materiálmi ďalších slovenských zberateľov.
Prostonárodné slovenské povesti sa stali jedným zo základných diel slovenskej folkloristiky a zostávajú živou súčasťou slovenskej kultúry aj viac než sto rokov po autorovej smrti.
Zdroj fotky: Web – ciernenabielom.sk
Nie iba rozprávky
Dobšinského záujem o ľudovú kultúru bol podstatne širší než samotné rozprávky.
Zbieral a zaznamenával ľudové piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje aj povery. Snažil sa tak zachytiť spôsob života, myslenia a predstáv slovenského vidieckeho obyvateľstva v 19. storočí.
Výsledkom tejto práce boli napríklad Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier či kniha Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské z roku 1880.
Jeho zápisy sú preto dôležité nielen z literárneho hľadiska. Predstavujú tiež významný etnografický prameň o živote a kultúre Slovákov v 19. storočí.
Zdroj fotiek: Web – litcentrum.sk
Úvahy o slovenských povestiach
Dobšinský sa nesústredil iba na zbieranie rozprávok. Pokúšal sa ich aj analyzovať a vysvetľovať.
Výsledkom jeho dlhoročného skúmania bola práca Úvahy o slovenských povestiach, vydaná na začiatku 70. rokov 19. storočia.
Venoval sa v nej charakteru slovenských rozprávok, ich významu a miestu v ľudovej kultúre. Išlo o výsledok desaťročí jeho záujmu o rozprávkovú tradíciu.
Dobšinský tak nebol iba zberateľom, ale patrí aj k priekopníkom systematického skúmania slovenského folklóru.
Básnik a príslušník štúrovskej generácie
Menej známou časťou Dobšinského tvorby je poézia.
Písať začal už počas študentských rokov a jeho prvé básne vznikali pod silným vplyvom štúrovskej romantickej poézie.
Tvoril vlastenecké a alegorické básne a využíval aj prvky ľudovej piesne. Hoci jeho básnická tvorba dnes nestojí v centre pozornosti, ukazuje jeho pevné spojenie so slovenským národným a kultúrnym hnutím 19. storočia.
Patril ku generácii autorov, ktorá sa snažila rozvíjať slovenský jazyk, literatúru a národnú kultúru.
Preklady svetovej literatúry
Dobšinský mal zároveň veľmi dobrý prehľad o európskej literatúre a venoval sa prekladateľskej činnosti.
Prekladal básne a ďalšie literárne texty významných zahraničných autorov. Medzi autormi, ktorým sa venoval, boli napríklad George Gordon Byron, Adam Mickiewicz či Alphonse de Lamartine.
Pramene uvádzajú aj jeho záujem o autorov ako Shakespeare či Rousseau.
Prekladateľská práca dokazovala, že Dobšinského záujem nebol obmedzený iba na slovenskú ľudovú kultúru, ale sledoval tiež významné literárne prúdy svojej doby.
Redaktor a podporovateľ slovenských autorov
Dobšinský bol aktívny aj ako redaktor, publicista a literárny kritik.
Podieľal sa na vydávaní časopisu Sokol, prispieval do ďalších periodík a venoval sa recenzovaniu literárnych prác.
Ako editor pomáhal tiež pri vydávaní diel ďalších slovenských autorov. Spája sa napríklad s literárnymi prácami Jána Čajaka, Jána Bottu a Ľudovíta Kubániho.
Jeho pôsobenie preto ďaleko presahovalo vlastnú tvorbu. Patril medzi ľudí, ktorí aktívne pomáhali budovať slovenský literárny a kultúrny život druhej polovice 19. storočia.
Rodina Pavla Dobšinského
Pavol Dobšinský bol dvakrát ženatý.
Jeho prvou manželkou bola Paulína Schmidtová. Neskôr sa oženil s Adelou Medveckou-Čajakovou, vdovou po Jankovi Čajakovi a sestrou slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej.
Aj jeho rodinné väzby ho tak spájali s prostredím slovenského literárneho a kultúrneho života.
Smrť Pavla Dobšinského
Pavol Dobšinský zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch vo veku 57 rokov.
Pramene uvádzajú ako príčinu jeho smrti silný zápal pľúc.
Pochovaný je v Drienčanoch, kde strávil viac než dve desaťročia svojho života a kde vznikala významná časť jeho folkloristickej práce.
Jeho smrťou sa skončil život človeka, ktorý venoval desaťročia zhromažďovaniu a zachovávaniu kultúrneho dedičstva slovenského ľudu.
Odkaz Pavla Dobšinského
Význam Pavla Dobšinského nemožno merať iba počtom vydaných kníh.
Jeho najväčšou zásluhou bolo, že pomohol uchovať slovenské ľudové rozprávky a ďalšie prejavy ľudovej kultúry v písomnej podobe.
Príbehy, ktoré sa dovtedy prenášali najmä rozprávaním medzi generáciami, dostali vďaka Dobšinskému stabilnú literárnu podobu. Jeho zbierky sa neskôr opakovane vydávali, prekladali do ďalších jazykov a stali sa podkladom pre knihy, divadelné hry, rozhlasové spracovania, televízne rozprávky aj filmy.
Na Dobšinského rozprávkach vyrástlo niekoľko generácií slovenských čitateľov.
Najznámejšie diela Pavla Dobšinského
Medzi najvýznamnejšie diela spojené s jeho menom patria:
- Slovenské povesti – 1858 až 1861
- Úvahy o slovenských povestiach – začiatok 70. rokov 19. storočia
- Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier
- Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské – 1880
- Prostonárodné slovenské povesti – 1880 až 1883
Práve posledné z uvedených diel sa stalo jeho najznámejším literárnym odkazom.
Zdroj fotiek: Web – litcentrum.sk, vyber.knihydominikani.sk
Zaujímavosti o Pavlovi Dobšinskom
Pavol Dobšinský nebol iba autorom rozprávkových kníh, ale evanjelickým farárom, pedagógom, prekladateľom, básnikom, kritikom, publicistom a folkloristom.
Jeho najväčšia zbierka Prostonárodné slovenské povesti obsahovala 90 rozprávok a vyšla v ôsmich zošitoch.
Zbierku vydával na sklonku života vlastným nákladom.
Dobšinský sa nevenoval iba rozprávkam. Zaznamenával tiež piesne, porekadlá, príslovia, hádanky, hry, zvyky a povery.
Jeho diela sa dočkali množstva novších vydaní a Prostonárodné slovenské povesti boli publikované aj v ďalších jazykoch. Zlatý fond SME eviduje napríklad historické nemecké, maďarské či francúzske vydania.
V Drienčanoch sa dodnes nachádza jeho hrob a pomník, zatiaľ čo v rodných Slavošovciach ho pripomína pamätná tabuľa.
Často kladené otázky
Pavol Dobšinský bol slovenský folklorista, evanjelický kňaz, spisovateľ, prekladateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti. Preslávil sa najmä zbieraním a vydávaním slovenských ľudových rozprávok.
Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach na Gemeri.
Pavol Dobšinský zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch vo veku 57 rokov.
Najviac sa preslávil zbieraním, spracovaním a vydávaním slovenských ľudových rozprávok a povestí. Jeho práca pomohla zachovať významnú časť slovenského folklóru.
Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považujú Prostonárodné slovenské povesti, ktoré vychádzali v rokoch 1880 až 1883 a obsahovali 90 rozprávok.
Bol oboje. Pôsobil ako evanjelický kňaz, ale zároveň bol významným folkloristom, spisovateľom, prekladateľom, pedagógom a publicistom.
Študoval a pôsobil na viacerých miestach vrátane Rožňavy, Miškovca, Levoče, Revúcej, Rožňavského Bystrého a Banskej Štiavnice. Od roku 1861 až do smrti pôsobil ako farár v Drienčanoch.
Zbierka Prostonárodné slovenské povesti obsahovala 90 rozprávok, ktoré vyšli v ôsmich zošitoch.
Pochovaný je v Drienčanoch, kde pôsobil ako evanjelický farár a kde strávil posledné desaťročia svojho života.
Jeho práca pomohla zachovať slovenské rozprávky, povesti, zvyky a ďalšie prejavy ľudovej kultúry, ktoré by sa bez ich zapisovania mohli postupne stratiť.
Bádam sám, alebo s rodinou ako tím nadšených cestovateľov, ktorá miluje objavovať krásy Slovenska a jeho okolia. Na blogu „Krása Slovenska“ zdieľame zážitky z ciest po prírode, návštevy pamiatok, objavovania histórie a rôznych atrakcií. Cestujeme s deťmi do 10 rokov a radi objavujeme miesta, ktoré sú ideálne pre rodiny. Naše tipy a odporúčania pomáhajú iným dobrodruhom nájsť nové miesta na spoznávanie, od splavov až po skryté poklady v horách. Neváhajte nám poslať svoje vlastné tipy a inšpirácie – veď všade je pekne, ale doma naj!
INSTAGRAM
