Báthoryovci

Historický erb rodu Báthoryovcov s tromi bielymi dračími zubmi na červenom štíte, korunovanou prilbou a ozdobnými prikrývadlami.

Báthoryovci boli významný uhorský šľachtický rod pochádzajúci zo starobylého rodu Gutkeledovcov. Najväčší vplyv dosiahli v 16. a na začiatku 17. storočia, keď ich členovia zastávali vysoké vojenské, správne a cirkevné funkcie.

Z rodu pochádzali viaceré sedmohradské kniežatá a tiež Štefan Báthory, ktorý sa stal poľským kráľom a litovským veľkokniežaťom. Báthoryovci boli spätí aj s územím dnešného Slovenska, najmä s Čachtickým hradom a ďalšími významnými panstvami.

Dejiny rodu

Za zakladateľa rodu sa považuje Briccius Báthory, ktorý v 13. storočí získal panstvo Bátor v dnešnom Maďarsku. Podľa tohto majetku začali jeho potomkovia používať meno Báthory.

Rod sa neskôr rozdelil na dve hlavné vetvy – Báthoryovcov zo Somlyó a Báthoryovcov z Ecsedu. Somlyóovská vetva sa presadila najmä v Sedmohradsku, zatiaľ čo ecsedská vetva patrila medzi významné uhorské šľachtické rody.

Najvýznamnejším členom rodu bol Štefan Báthory zo Somlyó. V roku 1571 sa stal sedmohradským kniežaťom a v roku 1576 poľským kráľom. Reformoval armádu, posilnil panovnícku moc a úspešne bojoval proti Moskovskému cárstvu.

Zo somlyóovskej vetvy pochádzali aj Krištof, Žigmund, Ondrej a Gabriel Báthory, ktorí vládli v Sedmohradsku. Ich panovanie sprevádzali konflikty s Osmanmi, Habsburgovcami aj miestnou šľachtou.

Najznámejšou príslušníčkou ecsedskej vetvy bola Alžbeta Báthoryová. Po sobáši s Františkom Nádašdym spravovala rozsiahle majetky v Uhorsku. Neskôr bola obvinená z týrania a zabíjania mladých žien a zadržaná na Čachtickom hrade, kde v roku 1614 zomrela.

Okolo jej života vznikli legendy o kúpaní v krvi, ktoré však nie sú doložené dobovými prameňmi. Historici sa dodnes nezhodujú, do akej miery boli obvinenia pravdivé a do akej miery mohli súvisieť s politickými a majetkovými záujmami.

Rod Báthoryovcov postupne strácal moc začiatkom 17. storočia. Jednotlivé vetvy vymierali po mužskej línii a ich majetky prechádzali na iné šľachtické rody.

Význam Báthoryovcov

Báthoryovci výrazne ovplyvnili dejiny Uhorska, Sedmohradska, Poľska a Litvy. Ich členovia patrili medzi najvýznamnejších politikov a vojenských veliteľov svojej doby.

Rod mal dôležitý význam aj pre dejiny dnešného Slovenska. Vlastnil tu viaceré panstvá a bol prepojený s významnými šľachtickými rodmi, najmä s Nádašdyovcami a Thurzovcami.

Napriek tomu, že je dnes rod známy najmä vďaka Alžbete Báthoryovej, jeho historický význam bol oveľa širší a zahŕňal politiku, vojenstvo aj správu viacerých krajín strednej Európy.

Známi príslušníci rodu

Briccius Báthory – zakladateľ rodu a držiteľ panstva Bátor.

Štefan Báthory – sedmohradské knieža, poľský kráľ a litovský veľkoknieža.

Krištof Báthory – sedmohradské knieža a brat Štefana Báthoryho.

Žigmund Báthory – sedmohradské knieža, ktorého vládu sprevádzali vojny a politické zvraty.

Gabriel Báthory – posledný významný sedmohradský panovník z rodu.

Alžbeta Báthoryová – uhorská šľachtičná spojená s Čachtickým hradom a legendami o údajných vraždách.