Názov Pohanská označuje jednak malokarpatský vrch dvíhajúci sa nad obcou Plavecké Podhradie, jednak významnú archeologickú lokalitu, ktorá sa na tomto vrchu rozkladá. Oblasť Pohanskej bola osídlená už v praveku – kultúrami doby kamennej a bronzovej. Vyvrcholením jej dejín však bolo prvé a druhé storočie pred n. l., kedy ju ovládli Kelti, vybudujúc tu najväčšie hradisko v dejinách Slovenska. Šlo vlastne o opevnené keltské mesto, tzv. oppidum. Toto oppidum bolo väčšie ako celá stredoveká Bratislava a predstavovalo významné mocenské stredisko vtedajšieho sveta. Neprekvapí, že bolo dômyselne fortifikované. Dodnes možno v lokalite vidieť zvyšky dvojitého, miestami až trojitého valu. Pred valom, z ktorého sa dovysoka dvíhali drevené palisády, stál mocný kamenný múr. Na vrchole hradiska sa týčila osobitne opevnená akropola chránená ťažko dobytnou bránou s vysokou drevenou vežou. V areáli hradiska bolo množstvo obytných, hospodárskych a iných účelových stavieb. Stopy po nich možno tu a tam stále rozpoznať v podobe terénnych nerovností. Osobitne zaujímavé sú nápadné lievikovité jamy, ktoré azda predstavovali pohanské obetiská. Z vrcholu Pohanskej sa naskytá obmedzený, ale veľmi pekný výhľad na hrebene Malých Karpát i dolu do Záhorskej nížiny. Za dobrej viditeľnosti sa v diaľke črtajú i obrysy Bielych Karpát, a tiež moravských a rakúskych pohorí. Vrch Pohanská a priľahlé okolie bolo vyhlásené i za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádza sa tu vzácne suchomilné a teplomilné rastlinstvo a živočíšstvo, a tiež krasové javy vrátane niekoľkých jaskýň. Na Pohanskú sa možno dostať po Náučnom chodníku Plavecký kras, z ktorého treba pod vrchom odbočiť na neoznačenú lesnú cestu vedúcu až na vrchol. Východiskami Náučného chodníka Plavecký kras sú obce Plavecké Podhradie a Plavecký Mikuláš.