Berčéniovci (staršie Bercsényi, písané aj Bercheny či Berzeni, s prídomkom zo Székesa – Bercsényi de Székes) boli významným uhorským šľachtickým rodom, ktorý sa od 16. storočia zaradil medzi barónske a neskôr grófske rody. Ich pôsobenie zanechalo výraznú stopu v dejinách Uhorska, Sedmohradska i Francúzska.
Pôvod a počiatky rodu
Meno rodu pochádza z osady Bercheny vo Vesprímskej župe, ktorá bola zničená počas osmanskej invázie po bitke pri Moháči (1526). Za prvého známeho člena rodu sa považuje Ladislav (László), dvoran kráľa Ľudovíta II., ktorý v roku 1525 získal kráľovskými darmi majetky v Hontianskej a Tekovskej župe.
Jeho syn Imrich (Imre) sa presťahoval do Sedmohradska, kde v roku 1577 nadobudol dediny Székes a Kendeő v Marušskej župe ako donáciu od kniežat Štefana a Krištofa Bátoriovcov. Odvtedy rod používal prídomok „zo Székesa“ (Székesesi).
Vzostup rodu
Imrichov syn Ladislav II. (cca 1564 – 1599) bol vyhnaný z Krašovsko-severinskej župy, no význam rodu opäť vzrástol za čias Ladislava III. Berčéniho, ktorý pôsobil ako hlavný kapitán hradu Ipeľský Damašd. Po obsadení hradu Turkami sa dostal do konfliktu s palatínom a vstúpil do služieb sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho.
V roku 1639 získali Berčéniovci barónsky titul a v roku 1681 boli povýšení na grófov
Zlatý vek
Najväčší rozkvet dosiahol rod za čias Mikuláša Berčéniho (1665 – 1725), hlavného generála kuruckých vojsk Františka II. Rákociho. Po neúspechu povstania boli však Berčéniovcom skonfiškované majetky a Mikuláš Berčéni musel utiecť do exilu. Zomrel v roku 1725 v tureckom meste Tekirdağ (Rodošto).
Jeho syn Ladislav Ignác Berčéni urobil pozoruhodnú kariéru vo Francúzsku, kde sa stal maršalom. Rod vymrel po meči v roku 1835, keď zomrel gróf Ladislav Berčéni, podplukovník a posledný mužský člen rodu. Potomkovia žijú dodnes najmä vo Francúzsku.
Berčéniovci na Slovensku
Na území dnešného Slovenska vlastnili Berčéniovci rozsiahle majetky v Tekove, Honte a na Považí. V polovici 17. storočia získali Tematínske panstvo a v roku 1658 aj hrad Tematín.
V rokoch 1695 – 1697 si vybudovali neskororenesančný kaštieľ v Brunovciach, ktorý sa stal ich hlavným sídlom. Dočasne spravovali aj Čachtický hrad a Beckov. Po porážke Rákociho povstania im boli majetky konfiškované Habsburgovcami.
Známi príslušníci rodu
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:
Mikuláš Berčéni (1665 – 1725) – hlavný generál kuruckých vojsk
Ladislav Ignác Berčéni (1689 – 1778) – francúzsky maršal
Imrich Berčéni (1589 – 1639) – generál a hlavný kapitán Novohradu
Mikuláš Berčéni (1633 – 1689) – cisársky generál
František Berčéni (1744 – 1811) – generál jazdectva
Alžbeta Berčéniová (1627 – 1671) – predstavená kláštora klarisiek v Bratislave
Zánik rodu
Rod Berčéniovcov zanikol v roku 1835 smrťou Ladislava Berčéniho, posledného mužského potomka. Ich meno však dodnes prežíva v toponymii – napríklad v názvoch ulíc v Budapešti či Níreďháze.
